Motýľ v rukách človeka

Dve telá pritisnuté k sebe, sladké bozky a spoločný hlboký dych.

Dotyky jemné a pritom tak silné.
Pohľad, ktorý hľadí do duše a vraví viac, ako slová.
Pohľad, ktorý ľúbi a miluje sľubuje, že neodíde, neopustí, sľuby vzájomné, slovami nepovedané ... ostáva len veriť, že jedna z duší nezničí čo vzniklo.
Čo vzniklo tak nečakane, nenásilne, prirodzene a nádherne.

Tak jemné, tak krehké, motýľ v dlaniach človeka ...

Starám sa, chránim ťa, dávam ti priestor, ktorý potrebuješ aby si mohol slobodne dýchať.

Dávam ti lásku a pozornosť, nehu a vernosť.

Prosím nevzďaľuj sa, neuleť mi, miluj ma.

 Vyznanie

1 0 1 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu