Neopätovaná

Krvavé stopy nechala v tme
Na ceste o ktorej iba ona vie
Na ceste bolesti, strachu a hnevu
Keď jej myšlienky hlavu zmetú

Vie že iba jeho ľúbiť musí
Ostatných by zahrdúsil
Do očí plných nehy
Zavše iskry nenávisti
Vstúpia

Iba on a žiadni iní
To by neprežili
Je to zviera
Ona kráska
Aká silná je tá láska?

Či vydrží ?
A snáď zomrie...
Ešte v zárodku

Naozaj ho takto ľúbi?
Naozaj už nikto iný,
neodvlečie ju od zimy?

Zimy, ktorú v srdci má
On ju odtiaľ nevyhnal
Chladná kráľovná , sa nezmenila
Veď to všetko len tá zima

Veď ona za nič nemôže

Na bosé nohy dopadol chlad
Celým telom jej prechádzal mráz
, , Toto ešte nie je koniec,
Každý človek predsa, raz musí zaľúbiť sa“

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu