Stojím medzi múrmi svätej milosti preplnený svrabom večernej noci bez drog bez lásky bez nádeji slastných zajtrajškov len v tichej prítomnosti večného oprostenia stojím nahý a dívam sa do oči všadeprítomnej božej interakcie všade kam sa pozriem na lesku zelenej fľaše zlatého bažanta na porcelánových, prsiach horúcej kávy, na kovových vtákoch použitých lyžíc, odvšadiaľ na mňa žmurkajú jeho veľké modré oči napili zahalene pod rúškom vyzývavých mihalníc a nad tým všetkým si tróni na vznešenom tróne svätý písací stroj, ako samotný Ľudovít v hodvábnom plášti posiatom zlatými ľaliami si tróni nad našimi osudmi a pod jeho nohami v hlbokom úklone bozkávajú mramorovú podlahu jeho chrámu Keroacovia, Ginsbergovia, Dostojevskijnici, Svandrlikovia, Hellerovia, Ecovia, kľačia na svojich vizionárskych kolenách halucinujúc o lepších svetoch a oni sú ich otcami, ich pánmi, bohmi a už nepotrebujú žiadnych Ľudovíkov pretože sami sú Ľudovíkmi s plášťami z láskavých slov zdobenými žiariacimi hviezdami lásky a plesajúcimi srdcami s pustovníckymi drevenými palicami ako žezlami náš vedú do svojej zasnúbenej zeme drhnúc si členky o ostré kamene a páliac chodidlá o žeraví piesok až raz po 40 rokov dovedú naše utrápené duše do zabudnutého raja a tam im vykúpené vďačné ruky postavia obrovské sochy siahajúce až do závratných výšin mrakov vecnosti a každú nedeľu sa budú konať veľké žúrky
Ano presne tak to bude aj mesiac mi dava za pravdu a tma v tichosti pritakáva
-Kam sa podeli spevavé hrdla lastovičiek? -Cvičia na zajtrajšok- -Dúfam že majú rady Brahmsa- -A kto nemá rád Brahmsa?- --Tiež pravda.....Fajčíš?- -Len vôňu večernej rosy ovlažujúcej dychtiace pery zeme- -Tak poďme sa prevetrať-
A už maličké obláčiky pomaly stúpajú nad našimi hlavami pretáčajú sa naťahujú až ich pohltí hlboká papuľa noci a slastne si odgrgne od toľkého potešenia ktoré jej pripravujeme na slávnostnom stole a ona potešuje nás zvonivým cvrkotaním ktoré z nás sníma bolesť byt človekom a všetko to harmonicky steká z našich pliec dole po hrudi okolo stehien po lýtkach dole schodmi a ďalej po chodníku popri kamennom múre rodného domu popod červenú bráničku ktorú ocitávajú psy až von na cestu nekonečnú bezcieľnu točiacu sa okolo celej zemegule ovíňajúc ju v milostnom zovretí a mi po nej kráčame hore dole s vlastnými víziami o cieľoch a jahodových kompótoch ktoré sú jahodovejšie ako obyčajné jahody pretože do nich pridávajú všelijaké chemikálie na zvýraznenie chuti a tak už nikto nechce jest jahody chceme len zvýrazňovače chuti ktoré si budeme šľahať rovno do žíl v miestnostiach bez okien a vysokými zrkadlami a z magnetofónu sa bude liať do našich uši Ficov hlas hovoriaci to čo chceme počuť, veci o ktorých sme sa ani neodvážili myslieť a bude nám fajn aj keď budeme vedieť že to všetko je len ilúzia dnešnej noci s napichnutými žilami no bude nám to jedno pretože je nám fajn a len na tom záleží a lesy bičujú pekelne plamene paneláky vykašliavajú kusy betónu a v plači padajú na kolena zem vrieska a vlní sa v amoku oblohou prelietavajú hviezdne vozy zdobené slzami hriešnikov vedenými dvanástimi archanjelmi sprevádzanými spevom serafinov a všetko to mame na háku pretože nám je fajn v izbách bez okien a vysokými zrkadlami
Posledný nádych, teplý dym nežne preniká cez pery objíma zblúdili jazyk vzdúva svoje telo až k vlhkej klenbe soľnej jaskyne z ktorej ako večný strážcovia nebeskej braný trčia sklovine stalaktity a stalagmity nežne ich pobozká a ako zjavenie zmizne v nenažranej galaktickej čiernej diere pľúcnych útrob kde predá svoje posolstvo o božom vykúpení a s rachotom je vyvrhnutý na svetlo sveta kde víriac sa vo svojej zbytočnosti zaniká v nekonečnosti mesačných paprskoch a vo vití starého vlčiaka o 5 domov ďalej priviazaného s trojmetrovou zhrdzavenou reťazou o konopne lano natiahnuté popri plote cez celú šírku záhrady aby mohol prebehnúť od búdy až k bráničke pozrieť sa čo za čuráka sa to na plne hrdlo smeje pred jeho kráľovstvom a strháva ho zo snov o kuracích grilovaných stehienkach a skákajúcich svetielkujúcich loptách a znovu zaľahnúť vo svojom príbytku no teraz je hore a zavíja a jeho vitie ostáva bez odpovede no tak mu aspoň odpoviem ja a na cele hrdlo zavijem na pozdrav a idem dnu hore schodmi zdobenými maličkými nekvitnúcimi rastlinami boh vie z akých zemi dovlečenými kde dávny domorodský šamani s duchmi prebývajúcimi v týchto rastlinách liečili horúčky či vyrážky a teraz sú tu okolo mňa a mávajú mi na dobru noc a dvere sa mi samé otvoria a s úctou ma privítajú až konečne padnem do hodvábneho lona perín
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár