vysloví moja duša básňami,
a čo nevysloví duša,
to nahradí srdce vrúcnymi objatiami.
Čo nepoviem slovami,
asi nik netuší,
ako však mám opísať
radosť čo cítim v duši?
A čoby ktokoľvek lupou sa díval,
na povrch neprenikne ani smietka,
a čoby ktokoľvek nahliadnuť chcel
do mojich snov,
chráni ich myseľ tisícimi bránami.
Viem to, viem,
že takto ďalej nezájdem,
viem to, viem,
raz sa za to v pekle ocitnem...
Čo nepoviem slovami,
ja básnik zmätený,
to povie báseň za mňa,
za mňa povie.
Ver mi človeče,
ver mi len,
i ja som ním kedysi bol,
kedysi dávno som tiež kráčal po zemi,
dnes však iba telom,
teraz som slovom, skutkom, myšlienkami,
verný len svojej zasľúbenej zemi,
svojej Fantázii.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár