Môj. Dopadol na tvoju nehybnú tvár...
Zobudí ťa?
Viem, že nie,
viem, že už nič na svete.
Všetky tvoje bozky,
všetky tvoje objatia,
zostanú tu vo mne,
ale už bez Teba.
Vytratil si sa ako dym,
dym v bledom ráne.
Nastal už druhý deň,
spi sladko,
viem, že budeš tu vždy so mnou,
neboj, budem v poriadku...
Bál si sa jej,
ako vtáča čo prvýkrát vylieta z hniezda,
teraz už spíš sladko
v jej smrteľnom objatí,
už si slobodný.
Rozprestrel si krídla,
a s ňou letel v diaľ,
na chvíľu...
Neboj sa,
dymom ako indián
posielať ti budem správy,
ako sa mne a tvojej mame darí.
Snáď ho zbadáš z diaľky,
odkaz môj neveľký
a tym dymom pošlem ta
posledný môj bozk...
Spi sladko, Lukáško...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár