Na začiatku je vždy prázdny papier,

biely kus obrovského čierneho sveta.

Priložíš však k nemu pero,

plníš ho slovami,

a on zvádza tichý boj.

S čiernymi písmenami.

Keď na chvíľu sa zastavíš,

prázdnota udáva ráz.

Uvedom si,

v tejto vojne si ty generálom.

Uvedom si,

pohybmi tvojej ruky,

môžeš čosi zmeniť.

Čosi neveľmi nápadné,

možno si to nevšimneš,

že prázdno v niečej duši naplnil si slovami,

že len vďaka tebe je niečo inak.

Na belobe papiera skvie sa tvoja báseň.

A tá je mnoho krát dôsledkom vojny na papieri.

Vojny, čo zakaždým vyhráš tromi bodkami...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár