Ako vytĺcť maximum zo školskej jedálne... (časť prvá, možno aj posledná)

Aj vy sa zaradzujete k tej hŕstke šťastlivcov, ktorí majú možnosť stravovať sa v týchto najštýlovejších zariadeniach?

Potom už iste poznáte zopár jedinečných výhod týchto fajnových podnikov, k tým sa ani netreba vyjadrovať, hovoria samé za seba...

Ale keďže ja sa riadim heslom, nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť aj lepšie, ponúkam vám pár overených tipov ako z jednej obyčajnej cesty na obed i samotnej prítomnosti na ňom vyťažiť naozaj maximálny možný zážitok...
Táto pozoruhodná ceremńia sa skladá z niekoľkých zložiek:

-Posledná hodina pred vytúženým gurmánskym zážitkom:

- nesústredíme sa na vyučovanie, veď čo tak prevratné by sme sa už len mohli dozvedieť, pravý študent-labužník sa už v tejto fáze aktívne venuje zbiehaniu sliniek, poprípade zmyselnému pomľaskávaniu najlepšie na frekvenciách hlasu vyučujúceho(menej to poburuje)

-10 minút pred koncom hodiny

-začíname vyťahovať všetko potrebné k plnohodnotnému kulinárskemu zážitku v školskej jedálni, postupne si na kôpku ukladáme :
buď to kartičku alebo lístok na obed(záleží koľko hviezdičiek má zariadenie), ďalej bude užitočná soľnička v podobe obľúbeného zvieratka( momentálne sú in kačičky, ale nič nepokazíte nadčasovým prasiatkom), napokon si nabrúsime lakte v prípade potreby úspešne sa pretlačiť davom

-5 minút pred zvonením

- všetky zbytočné zdrapy, ktoré sme sa dnes rozhodli priniesť do školy zošúľame do rolky, vložíme do náprsnej taštičky, ktorú si následne teatrálne prehodíme cez plece
ak by sa vyučujúci náhodou opovážil spýtať čo to má znamenať, pohŕdavo poviete: škvŕka mi v bruchu, netreba snáď zdôrazňovať, že to zároveň potvrdíme náležitým stupňom škvŕkania, po takejto odpovedi doplnenej zvukovým efektom je pedagogický pracovník prakticky bezmocný

-tesne po zazvonení

drzo zvalíme stoličku, s ktorou sa menej zdatný spolusediaci doteraz mordoval, na ľútosť nie je čas, raketovou rýchlosťou pokračujeme, cestou, silou zotrvačnosti vrazíme do triedneho nepriateľa(ak takého nemáme postačí profesor, ktorého hodina skončila)odrazíme sa od zárubne a pokračujeme

po preskočení prahu triedy:

nahodeným tempom sa rútime k miestu činu, ak máme nejkú tú rezervu, môžeme aj zrýchliť...

-v rade pred jedálňou:
tu máme 3 možnosti ako sa pomerne rýchlo a jednoducho dostať dnu:

1- odvážnejším hladošom odporúčam zakričať pogoooo a namieriť si to rovno do objektu svojích túžob, možno ho/ju tým úplne dostanete, vezmete sa, budete mať deti a budete žiť šťastne až do smrti, možno ja po nej, čím vlastne zabijete 2 muchy jednou ranou(POZOR: objekty túžob sú nevyspytateľné, mohlo by to dopadnúť aj úúúúplne inak)zároveň sme týmto spôsobom zmenšili rad cca o polovicu a zaistili pohodlný prenos účastníkmi poga priamo k dverám jedálne

2- stredne pokročilým gurmánom postačí, ak polohlasom, akoby kamarátovi, povedia:preboha! veď oni toho škrečka ušliapu!...následne pohodlným krokom prejdete utvoreným koridorom k jedálenskému zariadeniu...pre upkojenie davu potom môžete zašepkať: tá moja hlava deravá, veď ja som ho nechala doma

3- pre slušňákov: požiadame pedagóga, ktorému lezieme do zadku a dostali sme sa dostatočne hlboko, či by nebol taký láskavý a nedostal vás dopredu, lebo sa ponáhľate na hodinu klavíra. po tom čo ten ochotne súhlasí pohodlne prejdete cez dav pískajúcích a nevhodné vtípky chrliacich spolužiakov a ste priamo pri okienku

Takže, ak už ste využili ktorýkoľvek z menovaných spôsobov ste takmer, v prípade slušňáka aj naozaj, dnu...

Ako postupovať ďalej sa dozviete v nasledujúcej časti (ak nejaká bude) dovtedy, statočne trénujte...

Veľa zdaru!

 Návod

11 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu