Možno ste ho už stretli, nie práve tohto konkrétneho, ono ich je zrejme viac. Naširoko-zúbky ceriaci človek s nadšeným výrazom, že vás po dlhom čase KONEČNE znova vidí. Zvyčajný priebeh situácie je, že ho spoznáte aj vy a následne zdieľate jeho šťastné pocity a kopírujete nadšený výraz jeho tváre. Nuž, toto nebol ten prípad.
Bolo to v Bratislave pri nejakej mape (niekde medzi Račianskou a MMC-bližšie neviem špecifikovať, preto som aj potrebovala mapu). S kamoškou sme mali ešte hojne času pred koncertom (The Subways) tak reku pôjdeme pozrieť aj centrum BA. Bola som tam síce párkrát, ale vždy ma tam niekto za ručičku odviedol. No trafili sme nakoniec nie podľa mapy, ale podľa smerodajného hradu. O to tu ale teraz nejde.
Stáli sme si v turističnom postoji pri tej mape, keď sa tu spoza nej ozve: „Ja neverím, to by som neveril, že teba tu stretnem!“ a zdola sa na mňa uškŕňa pomenší chlapík so spomínaným excitovaným, neveriackym výrazom. Prisámveru aj krútil hlavou ako tomu nemôže uveriť. Skoro ma presvedčil, že ho musím poznať. Teda na sekundu ma skutočne presvedčil, že jednu z nás pozná.
Ale potom hovorí: „ Aleeeee nehovor, že si ma nepamätáš. Ja ťa poznám ty máš rada Tomáša Bezdedu!“ a už sa k nám aj blížil plíživým krokom s náznakom objatia. Oj to nie, pomyslela som si a extrémne nenápadne som naznačila kamoške, aby sme sa rovnako nenápadne odpratali. Tu milý pán zmenil taktiku: podal mi ruku s formulkou teší ma, a po mojom zjavne nedostatočne horlivom zoznámení bez priateľského stisku dlaní mi položil ruku na hlavu. Pohladkal mi vlasy simultánne s tým ako mi oznámil, že sa ho nemusím hanbiť. Nebolo mi treba viacej než tento dotyk teplej mužskej dlane na mojom prekvapenom kraniu. Nenápadne som vytrielila vpred, podotýkam nevedela som kam, keďže mapu sme nedoštudovali. Kamoška uháňajúca so mnou ma stihla ubezpečiť, že náš nový kamarát za nami nejde, už totiž nahliadal do interiérov áut na blízkom parkovisku aj s dovtedy nepovšimnutou kolegyňou.
Takéto veci sa stávajú, veď ani nechcem robiť z priateľského krv sajúceho komára nejakú mäsožravú obludu, ale jedna vec ma neprestáva udivovať. Ako mohol vedieť, že som fanynka Tomáša Bezdedu??? Nevedia to moji najlepší kamaráti, nevie to Tomáš, dokonca JA som to netušila, kým mi môj nový pseudoznámy neodkryl moje zaslepené oči. Len to jediné mi na tom nedá spávať, a stále musím rozmýšľať: Isto som ho už niekde nestretla?Hm....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
2. 1.januára 2017 16:39
Ty si isto skôr na Kotuľu!
Napíš svoj komentár