Čo robí dnešok iným? Prečo teraz uspejem? Viete, zase som si svojím nezdravým detským prístupom zničila jeden z mojich snov a už to takto ďalej proste nejde. Odkladanie rozhodnutí, práce,... už proste nefunguje,... ničí ma to... a ja proste končím.
V tomto zodpovednom duchu som si na dnes vybavila konzultácie z predmetu, z ktorého ešte stále nemám ani zápočet. S cvičícím som sa dohodla, že tam budem na 10-tu a vyslovene mi napísal do e-maliu, nech nemeškám, lebo len kvôli mne príde do školy. Takže, samozrejme som si celú cestu hovorila, nesmieš meškať, nesmieš meškať... no čo myslíte? V metre ma 2x zastavili revízori a dorazila som na moju stanicu až v 9:54, takže ma ešte čakal pekný poklus skrz celú ulicu a labyrintom školy.
Keď som dorazila do kabinetu pána Inžiniera, bolo 10:02 (som dobrá). Povedal, že hneď bude u mňa, nech si zatiaľ sadnem. Tak som tak urobila... lapala po dychu ako pes, potom došiel a zrazu sa na mňa tak divne pozrel. Asi ho vydesila moja krásna červená farba v tvári, tak som mu povedala, že som bežala až od metra.
Konzultácie boli úplne super, prešiel si so mnou tie príklady, s ktorými mám najväčší problém a snažil sa mi všetko vysvetliť, tak aby som to potom vedela aplikovať i na ďalšie príklady. Bol veľmi milý a keď som niečo nevedela, vysvetlil (plus je i zlatý).
Po 2 hodinových konzultáciách, som sa chcela vybrať do knižnice, že zostanem v mojej motivovanej nálade a budem sa učiť. Lenže počas skúškového si nájsť miesto v 6 poschodovej budove, je k neuvereniu, fakt problém, tak som sa radšej vybrala na internát.
Smerom k metru som prechádzala okolo anglicky hovoriacich ľuďoch, ktorý zadarmo ponúkali limonádu a spýtali sa ma, či nechcem. Samozrejme ma ako prvé zaujímala príchuť - STRAWBERRY - takže jasne, ochutnám! (Kebyže to je pomaranč , tak by som to brala ako znamenie, že mám utekať! Na pomaranč som totiž alergická.)
Dievčina mi dala z termosky limonádu a začali sme anglicky kecať ! Bolo to také úžasné!
Povedala mi, že oni sú skupina študentov, ktorý si vycestovali do Prahy aby spoznali ateistických Čechov LOL Je zaujímavé ako človek vždy počuje o Američanoch, že sú tučný a čo ja viem čo, a potom zrazu zistenie - v ich svete sme divný my! (my - myslím obecne ľudí v strede Európy)
Tak sme sa teda bavili o Bohu, jak je to na Slovensku s vierou, potom mi ona hovorila o kresťanstve u nich... čo obe študujeme, o súrodencoch,... či si potom niekedy nevyjdeme po Prahe. Proste krásne konverzácia so skutočnou osobou (nie cez sociálne siete a nie ústna skúška u profesora). Síce naše názory na vieru neboli rovnaké, ale obe sme sa navzájom s rešpektom počúvali, proste krása.
Jednoducho som odtiaľ odchádzala s úžasným pocitom. No povedzte, nie je toto najlepší spôsob jak začať zmenu? Snahou o nápravu mojich nedostatkov (konzultácia s pánom Inžinierom) a vyskúšanie niečoho, čo som ešte nikdy nerobila (zastavenie sa na limonádu u príjemných mladých ľuďoch). To jak dopadne tento deň, som si dopredu nemohla ani naplánovať takto krásne...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rainorchid
8. 6.júna 2016 16:37
Každé slovo v tomto článku je pravdivé, nič nedovymýšľané. Život je proste najlepší spisovateľ.
Napíš svoj komentár