Zamyslela som sa nad tým, čo to je vlastne život. Čo nám dáva? Čo nám berie? A čoho je viac?
Viem, je to individuálne. V poslednej dobe mám pocit, že prevláda pesimistický pohľad na život. Čo to zapríčiňuje? Je to touto dobou? Nemyslím si. Vždy boli ľudia dobrí, i zlí.. Na tom sa celé stáročia nič nemení a nič sa už ani meniť nebude.
Mnoho závisí od nášho pohľadu na život, na konkrétne situácie, okamihy, pohľad na každé sekundy, ktoré prežívame. Život je šanca.. Šanca na úsmev, na teplé objatie, na pohľad plný lásky.. je to šanca na šťastie. Závisí len od nás, či a ako túto príležitosť využijeme.
Viem, život nám dokáže hádzať pod nohy obrovské polená, zabodáva nám dýky hlboko do našich sŕdc a duší, núti naše oči vyplakať oceány sĺz...
Ale cez to všetko sa dá s pomocou času, s vierou v lásku, s úsmevom na perách a s pevnou rukou priateľa preniesť. Ja viem, že sa to dá. Vstávať ráno s radosťou a očakávaním, čo nám prinesie nový deň. Možno si to mnohí ani neuvedomujú ale každý deň je niečím výnimočný, vždy sa niečo udeje. Len to veľa ľudí nevidí.. Všetko je ukryté v maličkostiach. A práve maličkosti vytvárajú jeden krásny veľký celok. Celok s menom Život!
Použijem verš z piesne ktorú mam rada: „veď každý z nás je tu len hosť“
Skúste sa nad týmito slovami aspoň chvíľku zamyslieť. Je v nich kus pravdy. Nikto z nás tu nie je nastálo. Sme tu len na nejaký čas. A preto sa nepozerajme na to zlé, ukladajme si do pamäte len to, čo nám dáva silu žiť svoj život naplno...
Naozaj ma velmi zaujalo co si napisala a cele som to cital velmi dosledne, takze mas pravdu a je to na zamyslenie, nezit iba dva, tri dni v tyzdni ale zit kazdy den v roku-inak marnime cas nadarmo!
Je v tom veľa pravdy a ako si aj ty aj Rasťo Kopina povedali - veď každý z nás je tu len hosť. Treba si vážiť čo máme a dostávame každý deň. Je toho často málo ale musíme si to vážiť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.