Chcela som sa zhlboka nadýchnuť.
Sledovala som pohyby ulice.
Započula som šepot vetra, ktorý rozprával akýsi príbeh.
Nezachytila som začiatok, no aj napriek tomu som sa započúvala.
Hovoril o čarodejnici, ktorej sila nemala hraníc. Vedela rozdávať i brať. Tí, ktorí od nej dostali dar si ho nevážili, tí ktorým ho vzala na ňu nadávali , otáčali sa jej chrbtom a pokúšali sa na ňu zabudnúť. Málokto si uvedomoval, že všetko je ovplyvnené vlastným pričinením.
Čarodejnica, o ktorej vietor rozprával bola samotná láska.
Putovala svetom, každou ulicou, každým srdcom.
Pozorovala životy ľudí, ich city a túžby.
Rozdávala a brala.
Do každého zasiala semienko lásky. Pomaly klíčilo, rástlo, spevnelo.
Tu sa však jej nekonečná moc skončila.
Už sa mohla len prizerať a skúsiť napovedať správnu cestu.
V tejto chvíli prešlo klíčiace semienko do rúk ľuďom.
Boli víťazi, boli porazení.
Vietor sa na chvíľu odmlčal, akoby dával priestor na zamyslenie.
Položil nevyslovenú otázku: "Som víťaz, či porazený?"
Pokračoval vo svojom rozprávaní ďalej.
Víťaz je ten, kto o lásku bojuje, kto si ju váži. Pokiaľ nie je láska chápaná ako samozrejmosť, máme potrebu ju chrániť, starať sa o ňu. Dávať ju najavo. Nenechávať si ju pre seba ale rozdávať ju.
Vyhráva ten, kto nájde osobu, ktorá lásku prijme a podelí sa s tou svojou.
Prehráva ten, kto za lásku nebojoval, alebo boj o lásku prehral.
V tom vietor stíchol, zmizol.
Počula som opäť všedné zvuky ulice.
Ale viem, že niekde urkytý v korunách stromov počúval.
Zašepkala som mu jedinú vetu: "Som víťaz."
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
2
heh no tu carodejnnicu poznam, to sa hodi a to semienko moze poskytnut kolega o nazor vyssie ako ja a lasku tvorite vy dvaja dokopy takze: 1+1+1 rovna sa 2 sak aj DPH treba odratat
Napíš svoj komentár
To ze si vitaz nemusis ale sepkat.. nech to pocuje kazdy, ze mas v srdci velku lasku. A ze z neho nie len vychadza, ale aj od niekoho vchadza.
Nie je pre mna nic krajsie, ako byt tym "niekym"