od smútku náhle strácam reč
Posledný pohľad za tvojím vlakom
po prázdnych koľajniciach blúdim zrakom
V diaľke začujem vzdialený zvuk
stráca sa, opúšťa ma sluch
Vykročím na cestu domov
spoločnosť mi robí iba aleja stromov
Na pár dní srdce prestáva biť
pokým nepríde nádej, do tvojich rúk sa znova skryť
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tanicicenka
30. 12.decembra 2008 15:14
prekrásne.plné emóciií,nádherné rýmy
Napíš svoj komentár