Vídali sme sa každý deň. Boli s nás najlepší kamaráti. Jediné čo som chcel ju držať v rukách. Chytiť ju za zadok, poriadne ho stlačiť. Hodiť ju na posteľ a bozkávať celé jej telo až pokým ho do nej nestrčím.
Ona ale chodila s iným. Ale dostal som príležitosť. On nespravil maturitu a musel byť celý čas doma a učiť sa na opravu. Bolo mi niečo viac ako 15 a moje úspechy s babami boli skor náhodné ako cielené.
Začal som sa s ňou ale vídať každý deň. Vždy po škole sme chodili do našu lavičku pokecať a potom do baru na pár pív. Bolo to pekné, milé a naivné. Až raz keď sme boli opitý to preskočilo do niečoho večšieho. Začala sa bozávať s kamarátkou a nakoniec prizvali aj mňa. Nebola to žiadna romantika ale záchody na diskotéke poslúžili výborne.
Začal som chodiť pozaškolu minimálne 2 krát do týždna. Raz u mňa, raz u nej, inokedy u kamarátky, potom u inej. Ale vždy mi v hlave svietil semafór dávaj si bacha chlape. Bude s toho prúser.
Jej chlapec maturitu spravil. A my sme sa dali do starých kamarátskych koľají. Kamarátili sme sa ďalej a naše krásne leto zostalo len v spomienkach.
Keď sa blížila maturita nikto nevedel čo s ním bude. Ešte aby hej. A tak sme sa dohodli, že pojdeme niekde preč. No prišla mi správa, že je mrtvá. Zabila sa. Nikto nevedel prečo to bolo. Iba samé dohady. Každý mal vlastnú odpoveď, každý bol múdry.
Zničilo ma to. Bola to moja najlepšia kamarátka. Bola to neskutočná bolesť, stratil som človeka s ktorým som si výborne rozumel a ktorý mi dal veľmi veľa. Bola to jedna s mnohých rán, ktoré som dostal a ktoré som mňa spravili to čo som.
Hneď po maturite som si zbalil kufre a odišiel preč. Musel som všetko nechať za sebou. Bohužiaľ som si sebou niesom ten največšiu záťaž s minulosti a to sám seba.
RIP
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár