Daniela pozrela na svojho otca a potichu vyšla na dvor. Nechcela ho svojou návštevou znervózňovať. Na konci ulice bola zastávka. Tam čakala na autobus, ktorý ju mal zaviesť k Evansovým.
Cítila sa zvláštne. Ako inak sa mohla, keď ešte pred dvoma dňami mala obyčajný život s otcom, ktorý ju síce sem-tam zbil, ale mal ju rád a s bratom, ktorý ju zbožňoval, no neustále mal konflikty s ostatnými ľuďmi?!
Daniela zastala pred dverami. Za nimi sa ozývala zmes hlasov, čo ju trochu vyvádzalo z rovnováhy. Nečakala, že tam ešte niekto bude. Veď aj títo ľudia boli pre ňu cudzí. Ale keď už prešla toľký kus cesty... Zaklopala.
"Moira... eh... Daniela, vitaj. Len poď ďalej. Vieš, zavolali sme aj Lily," šepkala jej pani Evansová.
Keď vošli do obývačky, nastalo hrobové ticho. Lily pozerala na Danielu s otvorenými ústami. Mala pocit, akoby hľadela do zrkadla.
"Pánečku," zvolal James a prehrabol si vlasy. "Vy sa ozaj podobáte ako vajce vajcu. Ja som James Potter," podával jej s úsmevom ruku.
"Daniela."
"Ja som Lily a toto je náš malý Harry," s láskou ukázala na maličké bábätko, zabalené v perinke.
"Ten je krásny," usmiala sa Daniela a už sa od neho neodtrhla.
* * *
"Bola si u Evansových? S Lily?" spytoval sa Severus neskôr večer.
"Áno, áno. Vieš, akého majú nádherného syna? Harryho!"
"Syna?" vykokce Severus.
"Je úžasný. Nádherné zelené očká, tmavé vlásky, len také jemné páperie, maličké prstíky...," rozplývala sa Daniela. Severus sa tak nadšene netváril.
"Môžem tam prísť, kedykoľvek chcem. Neuveriteľné. Teraz mám dve rodiny. Oni sú hrozne milí. A James... úžasný chlapík."
Tu sa už Severus tváril, akoby chcel zvracať.
"To je úžasné, ale čo keby sme sa teraz venovali sebe?" pritiahol si ju a dravo sa jej prisal na pery. Bozkával ju ešte vášnivejšie, než kedykoľvek predtým. Strhol z nich šaty, len aby ukojil tú spaľujúcu túžbu, čo sa mu rozlievala vo vnútri tela.
"Si len moja, Daniela," šepkal jej horúcim dychom do vlasov. "Miluješ ma? Povedz, miluješ?!" prikazoval jej nástojčivo a znovu ju vášnivo bozkával. Nechcel ju stratiť... Nesmel... Zmocnil sa ho strach... Nestratí ju... Nie...
Takto to pokračovalo zopár mesiacov. Daniela pravidelne chodievala k Evansovým, často sa hrala aj s malým Harrym, stretávala sa so Severusom... Vždy po jej návšteve u Evansových, bol agresívny, často jej nahnal strach, ale milovala ho. Jeho oči... vlasy... ten krivý nos... jeho pery... ruky... Jeho agresivita, chlad i vášeň boli vzrušujúce... Život sním sa nedal nazvať nudou...
* * *
Severus sedel v krčme, popíjal ohnivú whisky a premýšľal. O Temnom pánovi, o ostatných smrťožrútoch, o Daniele, o Evansových... Zrazu okolo neho prešla žena v obrovských okuliaroch, zahalená v šáloch a prisadla si k starému mužovi s pokrúteným nosom a dlhočiznou bradou. Objednala si tekvicový džús a niečo začala vykladať starcovi. Chvíľu ju počúval, no potom jej niečo povedal, vstal od stola a zamieril k dverám. Žena rýchlo vyskočila a s pokrikom sa vrhla za ním. Zmizli za dverami.
"Dumbledore zase hľadá nového profesora," odfrkol si Severus, zaplatil a vyšiel aj on. Keď prechádzal okolo jedných dvier, začul chrapľavý šepot... Keď začul slová Temný pán, okamžite sa pritisol k dverám. To, čo počul, sa mu vôbec nepáčilo. Zmocnil sa ho strach i hnev. Chlapec, čo zničí jeho všemocného pána... Severus sa tak zabral do úvah, že si prestal dávať pozor. Za golier ho schmatla akási ruka.
"Ty povaľač! Prečo tu počúvaš?! Nenaučili ťa slušného správania? Nevychovanec! Vypadni! Nech ťa tu už nevidím!!!" Dvere sa otvorili a Severus zazrel Dumbledora s novopečenou profesorkou Trelawneyovou.
"Nechcel som, prepáčte," jachtal Severus pod Dumbledorovým rontgenovým pohľadom, vytrhol sa barmanovi a vzal nohy na plecia...Odmiestnil sa priamo k Voldemortovi.
"Pane, pane," dychčal a sklonil sa.
"Čo chceš, Severus? Prečo ma rušíš v túto chvíľu? Nemám čas ani náladu," ozval sa Voldemort nahnevane.
"Odpusťte, ale...mám dôležitú informáciu."
Voldemort spozornel.
"Počul som proroctvo..." Zajakávajúci Severus povedal všetko, čo počul...
"Takže chlapec, čo ma zničí," prechádzal si Voldemort prstom po brade. "...na konci júla narodený....POTTEROVCI!!"
Severus netušil, prečo mu napadli práve oni, ale hneď ako to Temný pán vyslovil, vedel. Malý Harry a s ním...
"Nie," hlesol Severus. Nie Lily... Nie jeho... Jeho nič... Kedysi bola priateľka, ale potom ju svojim chybami stratil. Nemôže znovu...
"Čo nie, Severus?" spýtal sa Voldemort hrozivo.
"Ja... ušetrite Lily... je mi... mám ju...rád," vytisol Severus zo seba
"Rád?" zasmial sa chladne Temný pán. "Ale, Severus!" Severus sa trochu skrútil. "Je predsa toľko iných žien..."
"Ale..."
"Žiadne ale, Severus! Potterovci mi stoja v ceste! A teraz odíď! Mám prácu."
Severus sa vytackal z domu. Musí niečo vymyslieť... Ale čo? Musí...musí navštíviť Dumbledora. Nadýchol sa a vyslal striebristého patronusa. Musia sa stretnúť. Musia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár