Pre tých, čo o Deathcrew77 počujú prvý raz, ide o mix tradičného zvuku dua The Bloody Beetroots (rezavé elektro synty doplnené výraznými sláčikmi) a punku, podané ako živé vystúpenie. Navonok sú to traja rebeli v maskách Venoma (to je “ten čierny Spiderman”) pod vedením Sira Boba Cornelia Rifa, ktorí dokážu 8 klávesových mašiniek, bicie, MacBook, samplery a elektrickú gitaru premeniť v zážitok na celý život.
Informácie boli veľmi dlho strohé. Až sa niektorím skeptikom mohlo zdať, že ide o planý poplach. Termín 24.11. vychádzal na stredu, v duchu som počítal, koľko z vianočnej dovolenky som ochotný obetovať. Oneskorená marketingová aktivita bola nakoniec spôsobená dlhším doťahovaním konceptu “The Church of Noise” – čo ale v konečnom účtovaní je pôvodná šou s iným poradím skladieb, so zaradením posledných remixov, a novým vizuálom. V rámci oznámenia potešili 4 nové termíny a najviac ten vo Viedni 27.11., na ktorý sa nám nakoniec aj podarilo dostať.
Keď som spolu s Martinom vystupoval na Viedenskej stanici (ktorá sa za rok stihla zmeniť na oplotenú jamu s priemerom 1km) s vedomím, že som stratil svoj lístok na koncert, mal som pocit, že toto bude všetko, len nie nezabudnuteľný večer. Viedeň bola chladná, električky nepremávali, zablúdili sme. Do priestorov Wien Areny sa malo začať vpúšťať o deviatej večer, čo bol aj cca čas, kedy sme tam nakoniec dorazili. Vypredané chvalabohu nebolo.
Wien Arena nie je priestor, ktorý by sa kvalitou mohol rovnať napríklad Sankeys. Svojou povahou si však takýto event priam pýtal. 28 eur (pre VIP ako ja 56 eur) za vstup nie je málo; je dosť možné, že práve preto sa event preložil do trocha menšieho priestoru – predpredaj asi sklamal. Nesklamalo určite undergroundové prostredie a ani ozvučenie.
Zaujali sme miesta na VIP balkóne (takto som sa utešoval za predražený vstup, ináč bol aj balkón dostupný pre všetkých) a čakali na začiatok predkapely. Tou boli Gudrun von Laxenburg, a smelo môžme konštatovať, že industriálne techno v podaní analógových synťákov a bicích (občas šplhajúce sa k 170bpm) bolo príjemné a zábavné. Týmto dávam tip organizátorom Hochspannungu . Keď ich z pódia stiahli o 10 minút skôr, bolo mi to aj ľúto, ale svoje pozitívum to malo tiež.
Počas večera sme sa zoznámili s partiou zo Salzburgu, ktorá už na DC77 raz bola. Šou Rifovej partie začala práve vo chvíli, keď som s nimi dával predraženého Jägermeistra; čo na prekvapenie mnohých znamenalo načas o 23.00. Deathcrew77 premenilo halu na jedno obrovské mravenisko. Už pri prvých tónoch intra sme boli všetci zžití s kapelou. Keď sa halou ozvalo tikanie budíka z Warpu, pochytila každého pandémia zimomriavok a až do konca koncertu sa masa dole premenila na súvislé pogujúce vlny. Toto sa nedá opisovať. Toto je treba zažiť. Zazneli všetky tri Warpy, väčsina hitoviek z Romboramy (chýbali mi Awesome a Yeyo), niektoré remixy (Etienne de Crecy – You are welcome, Chemical Brothers - Dissolve) a pár trackov tuším aj z dielne Rifoki. Svojho času som si myslel, že trance je úžasná hudba. Po tomto koncerte je pre mňa trance už mŕtvy a nechutne sterilný štýl…
Večer ešte z ďaleka nekončil. Rakúski matadori The Shit is Coming Home sa na afterke snažili nakladať čo to dalo. Po asi siedmich crashoch systému (bol to Mac, takže logické vysvetlenie je alkohol alebo príliš malý stage pre troch ľudí) ich striedali DJi, ktorí pôvodne ani neboli vedení na lineupe – a túto afterku sme si užívali do chvíle, kedy som vonku na dvore spoznal Rifa bez masky. Keďže Maťo ho prepásol, zvyšok večera už bol iba o márnom čakaní. Rifo sa síce objavil, no už zahalený, takže si do hrobu odnesiem o jedno tajomstvo navyše.
Ako ako teda bolo v Chráme Hluku? Super bolo, jedna z mojich naj akcií!
p.s.: boli tam aj ludia z Birdz, nasiel som clanok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár