Do postielky bez mojej druhej lásky som si líhala po pol piatej ráno. Chystala som sa na spánok, lenže ten nejak neprichádzal. Zastrehla som, že za oknom je už príliš veľa svetla na moje večerné vyspávanie. Premýšľala som nad tým, čo asi tak môže robiť - no čo asi, keď mi o jednej písal, že ide spať, ale to je jedno...

Milovala som sa pozerať na jeho tvár, keď ležal v posteli a jeho hlava blúdila práve v ríši snov. Tešilo ma, že môžem prežívať tento okamih. Pozerať sa ako spokojne spí. Chcela som byť v tej chvíli pri ňom. Hladiť ho po tele, tak ako to vždy robím, keď ležíme spolu vedľa seba. Nemám ho len na sex, tak aspoň si to niekedy domýšľa, ale mám ho pre radosť, smútok, pobavenie a aj na to, aby mi sem tam dosral náladu a zvýšil krvný tlak.

Tento týždeň som ho počas všetkých tých intríg milovala aj nenávidela zároveň. Aj tak, čo si najviac pamätám, vážim a čo mi utkvie v pamäti ešte nadlho a čo ma dohnalo v tej chvíli k premýšľaniu o začiatku znovuzrodenia nášho vzťahu bola situácia, keď som zúfalá ležala na posteli a on tiež zúfalo, ale zo strachu, že sa s ním chcem rozísť tú možnosť sám odmietal a nakoniec sa ku mne nahol ,,Si moja!" a pošepkal: ,, Potrebujem ťa."

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár