Tak no je to pisane ešte v obdobi kedy som videla všetko dost cierne... Je koniec už neverí Konečne kedy sa zo zlého sna prebudí Už nechce nevládze Myslela že bolesť premôže No nevidí zmysel žiť Už nevidí zmysel načo sniť Načo sny keď nikdy sa nesplnia Načo láska keď dvaja sa nikdy skutočne neľúbia? Načo priateľstvo keď jeden zradí Už Niet anjela čo tieto city stráži Niet dobra už je len zlo Je stvorene aby srdce ťa bolelo Odišla láska odišiel krásny sen Ostala krutá realita len Ostali slzy prázdne srdce a bôľ Nie jeden už tuto cestu nezvládol Keď zradí ťa ten čo si ho mal rad Keď zradí ten čo bol ti kamarát Nemá už silu veriť a sniť Boji sa znova sa zaľúbiť Píše básne ktoré nemajú hlavu ani pätu Básne ktoré nie sú ani trochu k svetu No možno pomáha jej to aby sa tak netrápila Možno pomáha jej to aby sa nezabila Vidí svet taký ako je Zložila ružové okuliare Svet je zrazu taký temný a tmavý Ľudia nie sú ľudia sú to mátohy Vidí že je iná ako ty Možno preto že ma iné pocity Je zraniteľná ako dieťa Kvôli láske šla aj na koniec sveta A načo jej to bolo dobre Aby teraz cítila sa ako v hrobe? Pochovaná za živa Vlastný pohreb prežíva Zomreli city zomrela nadej Už v jej srdci je len jedna veta a ta znie NIKOMU NEVER! Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj