Rieka bola pokojná. Sedeli sme na kameňoch. Len ja a ty. Želal by som si viac takýchto chvíľ ,len ty a ja. No viem ,že to nie je možné. Tvoj chlapec ,by asi žiarlil. A to ja nechcem. Je to hlupák ,aspoň podľa mňa. Ale to ti nemôžem povedať. Aspoň zatiaľ nie.

Nemal by žiarliť. Na mňa určite nie. Aj keď by som ťa najradšej vzal do náručia. No nemôžem ,kým máš druhého. Nie preto ,lebo by som sa bál. To nie. No objímať zadané ženské je akosi pod moju úroveň.

Rozprávaš. Snažím sa ťa počúvať. No robím to len tak na pol. Stále musím zabiehať od tvojich očí k tvojim perám. Viem ,že ani nemusím nič vravieť. Potrebuješ sa len vykecať. Ale prečo mne? Prečo nie svojmu priateľovi? To je fakt taký skurvený blbec ,že ťa nenechá ani vykecať. Poznám také egoistické tipy ,ktoré si honia svoje ego. A nedokážu to proste vypnúť.

Začínam sa hnevať. Musím sa upokojiť. A tak sa znova započúvam do tvojho hlasu. Plynie ako voda v tej rieke pred nami.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár