Čím bližšie som k ich domu tím väčšmi pociťujem chuť vziať nohy na plecia. No viem že nemôžem. A tak kráčam. Pozerám popri tom na hodinky. Aby som prišiel presne. Pretože to mi môže pridať nejaké tie body do celkového hodnotenia.
Vojdem do ulice. Podľa vysvetlení hľadám dom. A zisťujem , že väčšina sa na ten opis hodí. A tak sa s pamäte snažím vyloviť číslo domu. No číslice sa mi nejak poprehadzovali. Nie som si celkom istý.A tak hľadám.
Našiel som. Stojím pred domom. Trenky teraz už určite menia farbu. Pozriem na hodiny. Mám ešte minútu. Spravím posledné úpravy. Potiahnem nosom , či voniam naozaj decentne. Zazvoním.
Ešte než otvoria , odkašlem si. A predstavím dvadsať rôznych spôsobov , ako pozdravím , podám jej matke kvety a s jej otcom si podám ruku. Dvere sa otvoria. Na prahu stojí moja milovaná. V tričku a teplákoch. Chytá ma panika. Asi som sa nevhodne obliekol. "Jáj to je pre mňa" povie a zoberie mi kyticu z rúk. Panický záchvat mocnie. Zúfalo sa snažím vymyslieť , ako jej taktne naznačiť , že to je pre jej mamu. No nič ma nenapadá.
"Poď dnu." ozve sa. Teperím sa za ňou ako zmoknuté kura. Rodičia v nedohľadne. Zrazu ma napadne , že som sa zabudol pozdraviť. Do jej chrbta v zápätí vylieta zúfalé "Ahoj". Zastaví sa až v jedálni. "Tu ma počkaj" povie mi chladne.
Pozriem okolo seba. Jedáleň je zariadená veľmi konzervatívne. Samé drevo.
Predstavujem si , že takí musia byť aj jej rodičia. Čakám len na to , že sa dosypú. Opadajúca vlna paniky zas mocnie. Pozerám sa na stôl. Dve sviečky. Fľaša vína. Dva vínne poháre. Prestreté pre dvoch. Znovu počítam. Prestreté len pre dvoch. Nedochádza mi to a chvíľu sa zaoberám sa myšlienkou ako tu , pre Boha , budeme jesť štyria.
Počujem ťapkanie bosých nôh. Moje žieňa vbehne do jedálne. Je upravená a oblečená do pekných šiat. Pozerám na ňu s údivom. A som hrdý ako ešte nikdy. Tak toto je ona. Moje žieňa.
"Rodičia museli narýchlo odcestovať." povie skoro po šepky , akoby nechcela zničiť krásu tejto chvíle. Všetky hrôzne pocity zo mňa razom opadajú. Pristúpi ku mne. "Si bol poplašený , čo? " opýta sa ma trochu škodoradostne ale pritom nádherne. "Ani nie" odpovedám. A myslím pritom na farbu svojich treniek.
Príde ku mne a pobozká ma.
A ja myslím na to aký je to dnes nádherný večer.
Návod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a prepac ale toto si ziada pokracovanie!!!