Niekedy sa zdá,že život ťa núti v záchode loviť ryby. No potom ,ťa tlačí na koniec tej malej plochy ,ktorá ešte znamená istotu pod nohami. Adrenalín v krvi stúpa. A ty aj napriek tomu skočíš. Záchrana ,len naťahovacie lano.

Niekedy sa zdá ,že ľudia sú len hodinové strojčeky. No potom ,kričia aj najväčší flegmatici ,keď sa rútia dolu. Vytrženie dáva pocit slobody. Zákruty znamenajú riziko.
Záchrana ,len úbohé brzdy tej starej káry.

Niekedy sa zdá ,že svet je axióma. No potom ,obloha stratí farbu ,a sever sa stáva juhom. Plač dusí pocity. Koniec je nekonečne blízko. Záchranou snáď len modlitba.

Niekedy sa zdá ,že smrť neodkladá svoju kosu. No potom ,sa matky smejú cez slzy ,kým počujú prvý detský plač. Cítiac divné naplnenie. A otcovia rozžiarene ,pijú jeden za druhým.

Niekedy sa proste zdá.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár