Príbeh

"Dnes musíš ostať doma." povedala mi mama. To bol šok. V prvom návale pocitov som sa cítil ako keby ma kopli do zadku a tisíc metrov som vyletel. V najvyššom bode v momente ,keď prekoná zadok hlavu o pár desiatok centimetrov ma nakopli ešte raz. A moje telo padajúc dolu sa rozpleslo. Kde ho už čakal naštartovaný valec ,ktorý ho naveky spojil v jedno s tou plochou asfaltu.
Oponoval som ako divý. Rozhadzoval rukami do zbytočných gest. A vysvetľoval ,že už mesiac sa teším von. Že už mesiac o tom vedia obaja rodičia. No nič nepomohlo. Matka bola neústupná. Otec len povedal ,aby som sa od tej zbytočnej námahy neposral.
Vbehol som do izby a zlostil sa tam až do večera.
Musel som zostať doma a opatrovať malú sestru. Pretože rodičov pozvali nejaký trtkovia do nejakej prdele. Samozrejme to nemohli odmietnuť ,pretože jedním z tých trtkov bol mamin šéf. Ono by to bolo ešte v pohode. Nejaká opatrovateľka by sa našla. No moja sestra by to psychicky neuniesla ,že je pri nej cudzí človek. A celý čas by vrieskala ako o dušu.
A tak som ostal doma. Dnes. Práve dnes. Mal som ísť s kamošmi do mesta. A hlavne som mal stretnutie s milým dievčaťom. No osud chcel inak. A tak som jej zavolal a oznámil tú smutnú správu. Nebola nadšená. No dúfam ,že to pochopí.
Sestra bola spokojná na rozdiel odo mňa. Bola neposedná a všetko jej pálilo prsty. Čo mi vôbec nedvíhalo náladu. Chvíľu sa hrala s hračkami ,chvíľu som musel krotiť jej maniere malej kuchárky. Musím zistiť prečo sa deťom tak páčia zápalky a nože.
Pustil som rozprávku a konečne sa mi podarilo tú nezbednicu trochu zaujať. Sadol som si k nej. No keď som pozrel na hodiny a zistil ,že zábava je už v plnom prúde moja nálada klesla na bod mrazu.
Zo zadumania ma vyrušil zvonček. V duchu som hromžil na toho kto to bol. No keď som otvoril dvere skoro som spadol z nôh. Stála tam ona. Môjho srdca pani. Musel som vyzerať smiešne s otvorenými ústami a vypleštenými očami. "Tak už som tu. Ja som ten dozor k tebe a tvojej sestričke." Povedala a už sa sunula dnu. Nechápal som. Kým som sa spamätal ,už sa zoznamovala so sestrou. Malá chvíľu hľadela s údivom a hanbila sa. Už som len čakal na plač. No nič sa nestalo. Zas som prestal chápať.
Sedím vo fotelke. A hľadím ,ako sa dve ženské hrajú na koberci s bábikami. Jedna celkom malá a druhá o dosť väčšia. Už neľutujem že som ostal doma.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu