Proti prudu tecie clovek. Stale nespokojny. Naplna sa polovicnimi odpovedami. Nechce poznat celu pravdu. Prechovava v sebe temno. Smrt je jeho spojencom. Neublizuje ale ani nepomaha. Stratena dusa. Pre vsetky veky. Aspon teraz to tak citi. Ale ako bude zajtra? Nebude sa zase chytat tenkych nitiek spradenych myslienok? Len aby sa zachranil pred sialenstvom. Ide dalej zo vsticenou hlavou. Ved co ine mu ostava?
Sklanat sa bude iba pred Bohom. Aj ked ziadneho nepozna.
To su jeho paradoxy. Sen a skutocnost spaja v jednej obrovskej symfonii ale on nie je dirigent. Tim je zivot.A nie je ani hudobnik. Timi su ostatni. On je iba nastroj. Veru take su jeho pravdy.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
purpurovepicoviny  11. 5. 2006 20:32
Nebuď nástroj, staň sa pánom sna aj skutočnosti. Kto iný ním môže byť, hm?
2 
fotka
tamvtme  11. 5. 2006 21:54
no pekné...ale všetko záleží práve od hudobníkov, tý nemusia počúvať dirigenta avšak pred strachom ho radšej počúvajú...no my sme hudobníci..nezabúdaj
Napíš svoj komentár