Je nádherná. Držím ju v rukách. Prvý dotik je ešte chladný. Ale postupne sa s ňou zoznamujem. Začína ma rozpaľovať. Bozkávam ju na hrdlo. A keď navštívi moje ústa neviem sa jej nabažiť. A v žalúdku mám teplo, ktoré sa šíri do celého tela. Teplo sa pomali mení na páľavu.Zmieta somnou nejasný pocit nenabaženosti. Ešte. Ešte.A ona pokračuje.Vlieva sa do mňa a klame moje zmysly.
Je taká. Taká...
Ako som ju stretol? Prišiel s ňou kamarát. Džal ju okolo jej nádherného, štíhleho hrdla. Vyzerali ako dvaja milenci. Ostatný len uznanlivo pozerali. Niekto skonštatoval "Hm. Tá je dobrá." S touto myšlienkou však
koketovala väčšina z nás. Ten, ktorý s ňou prišiel
nás zavolal aby sme šli s ním. A tak sme šli. Kráčali pred nami. On a ona. A my čo sme kráčali za nimi sme nanich závistlivo pozerali. Všimol som si ako druhým svieti v očiach keď na ňu pozerajú. Striaslo ma.
Čím je taká výnimočná, že za ňou všetci šalejú??
Bude to tým ako vyzerá? Alebo tým ako dokáže človeka
ošialiť. Neviem. Zrazu ten kráčal s ňou zastal.
"Sme tu" povedal. Ani som si nevšimol ako sme sa dostali do parku. Tak som bol zaujatý. Pozrel som mu do očí. Ale on v nich ešte nemal ten výraz šialenca.
Ešte ho nedostala. Mal s ňou len kamarátsky vsťah. Prestal som žiarliť. Aké hlúpe. Sadli sme si na lavičku. A otvorili sme ju. Fľašu borovičky.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.