"Prečo ludia majú radi masové pravdy? Až kým sa tie ich pravdy nezmenia na mäsové. Surovosť. Pravdu sily. Taký je tento skurvený svet. Pravdu má ten kto má. To je jedno čo len nech vlastní. Samosebou samozrejme musí to byť materiálne." Sedel na okennom ráme. Pozeral do tmy. Desil všetkých okolo. Jeho slová ich chladili. Pozerali na neho s údesom v očiach. "Preboha ako môže niekto také niečo povedat." :behalo im hlavou. "Milá ,ctená spoločnosť taký ste vy. Ale ja taký nechcem byť. Nechcem ísť ako slepá ovca za cudzímy pravdamy. Chcem spoznať absolútnu pravdu. Ak vôbec nejaká existuje." Otočil sa do svetla miestnosti. Pozrel na nich. Jeho oči plali. A ich tiež. No nebol to rovnaký plameň. Usmial sa. To ich podesilo ešte viac. Zrazu sa pohol cez miestnosť. Ustupovali mu z cesty. Pripadal si ako na krížovej ceste. Čakal kamene ,pľuvance a šlahy bičom. Nič sa však nestalo. Svoj kríž už niesol. Boli to len myšlienky , ale ich váha ho tlačila k zemi. Zrazu mal pocit že sa nemôže nadýchnuť. Sústredil sa na svoj cieľ. Na dvere. Nezaujímalo ho čo bude za nimi. Len aby už bol tam. Siahol na kľučku. Ale neodolal a ešte raz sa obzrel. S úšľabkom na perách. Zas tie tupé tváre. "Počkaj" :vyhŕklo z niekoho zrazu. On však zmizol v prítmí chodby. A dvere sa zatvorili.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
cica992  3. 6. 2006 22:32
no tak toto je fakt ok
2 
fotka
tamvtme  4. 6. 2006 00:04
Mal počkať...možno to bol niekto, kto chcel lietať, uletieť preč...no zachránil sa aspoň on...to stačí.

Pekné!
Napíš svoj komentár