Miesto,kde chlad ti dýcha na krk.
Tam je to miesto,kde tiene chápu tvoje mlčanie
a tma verí tvojím slová,
Temné miesto zajatia a hmly.
Miesto,kde opustená lavička túži zhniť,
tam vždy trpíš,keď vyčítam tvojej hlave.
Tam sa kŕmiš vražedným tichom,
čo hlce rozumné myšlienky
a cucia tvoju energiu.
To miesto,kde vlkodlakom nechýba krv.
Lavička,čo sýti naše duše.
Strom,ktorý počúva nežné šepkanie dvoch stratených.
Sladké utrpenie túžiace po vyslobodení.
Tam je to miesto,kde si rozumieme,
kde páchame činy pomsty
a opovrhujeme nepriateľmi.
Zhnité dosky starej lavičky,
chlípne rozožraté nenásytnými roztočmi,
sa zmenia v prach smrti.
Blúdne myšlienky nám roztrieštia hlavy
a ja konečne chápem,
že nemôžem žiť v dutine bútľavej vŕby,
ochrankyni samotárov,
lebo tvoja pravda je mojou lžou
a miesto s hnitou lavičkou mojim útočiskom,
vždy keď pretečie pohár a vyprchá pena.
Odlesk lúčov v búriacich sa očiach,
pochová nezodpovednosť bytia
a mrazivý dych vetra vytrhne vzduch,
aby naplnil priestranstvo čiernotou.
Tam je to miesto,kde sa schovám,
odkiaľ ma nik nevyženie,keď nemám kam ísť.
Miesto,kde domovom je zhnitá lavička
a ochrancom bútľavá vŕba,
čo vnesie pokoj do útrob mojej duše.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
6. 2.febuára 2008 22:18
hrozne sa mi to páči nádherné
Napíš svoj komentár