tá ich povrchnosť čo nič netuší,
pretečie pomedzi prsty ako voda,
tam vonku zabúdajú čo je to sloboda.
Neúprimné napodobeniny s nemou tvárou,
neuvedomujú si,že takto idú dole lávou.
Klonovaní ľudia podľa trápnych vzorov,
odsotili jednoduchosť živých tvorov.
Nenávisť s láskou spojená v ruky,
rozsypaný smiech ako kilo múky.
Na všetkých dôjde pomsta osudu,
nikto sa nevyhne spravodlivému súdu.
A potom len zhrnute slzy do jednej kvapky,
pár zbytočne múdrych slov a pomocné labky,
falošné úsmevy ľudí čo zranili,
chcú zakryť to,že ich obvinili,
za zničenie ilúzie ľudského cítenia
a následného rozvratu myslenia.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
3. 5.mája 2008 21:00
skvelé..cítiť v tom hnev od prvého verša
Napíš svoj komentár