Neviem prečo si schopný
myslieť len na seba,
Nedokážeš rozlíšiť
kedy treba a netreba.
Neviem prečo si schopný
občas vôbec nemyslieť,
potrebujem ťa pustiť
rozprestrieť krídla a uletieť.

No ty ma stále držíš,
závažie ako na lodi
Ja som stále v prístave
A nedokážem sa odplaviť.

Bol si tá istota
čo ma na mieste istila.
Dnes už si príťaž
po všetkom čo som zistila.

Ťaháš ma ku dnu
príliš to bolí.
Som jedna z lodí
čo stratia sa pod hladinou
v mori.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár