Môj tok nasratých myšlienok pretrhlo útle dievča v modrých šatách, ktoré dobehlo na zastávku. Nebolo by na nej nič zvláštne, iba ak potoky slanej vody v jej očiach. Ach bože, ďalšia deprimovaná ženská. Čo v tom bude? Chlap? Škola? Krámy? Aj ja som mal na hovno deň. A neplačem kvôli tomu. Radšej si doma otvorím pivo.
Práve v tej chvíli som si uvedomil, aký neskutočný, neuchopiteľný a nepochopený je vesmír medzi mužom a ženou. Koľko rozdielov medzi nimi je.
"Jeb sa nato, je to hajzel." povedal som jej po chvíli.
Romantické to zrovna nebolo ale o to mi ani nešlo. Skôr mi len liezlo na nervy to jej fňukanie.
"Radšej mi daj vreckovku, keď už si tak nevkusne vulgárny." odpovedala mi a ostal som zaskočený. Nie vydesený. Iba mierne prekvapený.
"Páči sa, mladá slečna."
"Mal by si sa naučiť správať k ženám."
"Načo mi tu dávaš také rozumy?"
"Ty si začal s nezmyselným dialógom. Hajzel hovorí, že ostatní sú hajzli." Neviete si predstaviť, ako strašne ma to dievča vytočilo. Myslel som si, že v ten deň to už viac nejde ale človek mieni a uplakaná ženská mení.
"Expertka na ľudí plače sama na zastávke. Dobrá šou."
"Aspoň, že divák sa baví."
"Vždy najviac zaujmú hysterky, ženy v depresii, tie s veľkými kozami alebo bez šiat."
"A do ktorej skupiny akože patrím ja?" Vulgárno-nenápadne som jej pozrel -do očí-.
"No, šaty máš. Nekričíš, takže hysterka nie si. Zostáva žena v depresii."
"A čo kozy?"
"Tým, že som ich neokomentoval, som ti asi odpovedal."
"Hajzel. Dnes s vami roztrhli vrece?"
"Dnes je divný deň."
"Ľudia sú divní."
"Ľudia sú v pohode, tvoj pohľad na nich je divný."
"Dnešok je fajn, tvoj pohľad naň je divný."
"Nevyzeráš ako človek, ktorý mal fajn deň. Skôr ako človek, ktorý berie lieky a dnes si ich zabudol dať."
"Kokot."
Na tej zastávke sme sedeli ešte pár hodín. Na konci sa priznala, že "ten" hajzel ju bil. A zbil ju aj v ten deň. Neviem prečo, ale rozbil som mu hubu hneď, ako mi povedala meno. V ten deň som sa zblížil s jedným človekom viac ako so všetkými dovtedy.
Už sú to štyri roky od toho stretnutia. Na to dievča už nikdy nebola zdvihnutá ruka. Už plače iba pri romantických kravinách. Ešte stále mi hovorí, že som kokot. Ešte stále jej hovorím, že nemá kozy.
Ale na prste nosí môj prsteň. A ja som odvtedy nemal taký na hovno deň.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár