Bol to taký ten nudný štvrtkový večer, kedy som sa rozhodla vykašlať nato, že zajtra mám školu a ísť sa baviť. Všetko bolo dohodnuté, bola som prichystaná a rozhodla som sa vybrať si z mojej guče retiazok jednu z nich.
Trvalo mi 20 minút kým som sa dostala aspoň trošku bližšie k tej, ktorú potrebujem, keď v tom som ju zbadala. Našu retiazku. Áno, tú, ktorú sme si darovali. Áno vtedy, keď sme sa videli naposledy. No ty si bola jediná, ktorá to vedela. Sadla som si na posteľ a priam až pateticky sa mi skotúľala slza po líci. Všetky tie zážitky, všetky starosti ktoré sme prekonali, bláznovstvá, ktoré sme povyvádzali, hlúposti, bitky, slzy, láska, to všetko sme boli my.
Tá chvíľa, keď ti v desiatich Tomáš povedal, že ťa nechce, pamätáš? Hodili sme mu do tváre zmrzlinu. Tá chvíľa, keď ti v pätnástich Luky povedal, že si chce len užívať, pamätáš? Kúpili sme si víno za 30 korún a išli si druhýkrát v živote vypiť. Na lásku. Tá chvíľa, keď ti v devätnástich Mišo povedal, že ťa nikdy nemiloval a celé tie dva roky si užíval aj s inými, pamätáš? Kúpili sme si fľašu vodky a na dvere jeho auta sme kľúčom vyrili „Zdochni.“
Všetko som to s tebou prežila. A ty si zas všetko prežila somnou. Neviem, ako by som to zvládla. Ako by som zvládla tú nehodu, keby nie si pri mne. Ako by som sa postavila na nohy po tom, ako ma Tomáš zbil. Ako by som mu dokázala po tom všetkom povedať znova nie, keby nie si pri mne. A keď si odišla, akoby som to už nebola ja. Akoby to všetko, čo sme spolu prežili vytváralo našu minulosť.
Jeden spoločný život. Spoločný celok. Kruh, ktorý nikdy nekončí. Kruh, v ktorom sa točíme stále dokola, a aj keď sa rozdelíme, raz, niekde vo vnútri neho sa opäť stretneme. Narazíme na seba, či chceme či nie. Lebo všetko, čo súvisí s tebou je prepletené vo mne. A všetko čo vomne zaklíči, vyrastie u teba. A práve vtedy, pri tej retiazke som to pochopila. Nech robím čokoľvek, ty tu budeš. A ja tu budem takisto. Len nie spolu. Ani nie pre seba. Proste dve osoby, úplne nezávislé od seba, so spoločnou minulosťou a neistou budúcnosťou.
A pri takýchto chvíľach, keď sa ti zdá, že všetko ide skvele, ale ty nechápeš dôvod tvojho bytia, keď ti nič nedáva zmysel, nájdeš retiazku. Niečo ako talizman. Niečo, čo ti pripomenie, že všetko to vlastne dáva zmysel. Obrovský, úžasný zmysel. Asi to tak proste má byť. Asi si každý musí nájsť tú svoju osobu, ktorá s ním bude navždy. Nie fyzicky. Nie na tom istom mieste. Ale niekde vo vnútri kruhu určite ..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár