Chlapec, môj prvý. Moja prvá pusa. Mali sme 12 a boli sme zamilovaní po uši. Trvalo to úbohé 2 týždne, pokým neprišla nová spolužiačka a nepohladila jeho detské libido.
V 18 som mala prvý vážny, ročný vzťah. Chodil na výšku a boli sme spolu len cez víkendy. Keď som mu po 11 mesiacoch povedala, že odchádzam na výmenný pobyt do Belgicka, poslal ma do čerta. Vraj vzťah na diaľku nemôže fungovať. Hah.
Týždeň po príchode do Belgicka som bola zapiť nový život s novými ľuďmi. A prišiel ten Talian. A ten vedel milovať giganticky. Vedel ako na mňa. Môj rozum, srdce, moje slabé miesta a všetky tie veci, ako ma rozpáliť. Najväčší romantik akého som kedy mala v posteli. Nezabudnem. Oh, Boh vie, že nikdy nezabudnem.
Po roku som sa rozhodla, že pôjdem študovať do Švédska. Zostala som tam 5 rokov. Stretla Marka. Typický nemecko-švédsky chlap s bielymi vlasmi a modrými očami. Hrubý. Vulgárny a drsný. Nevedel, čo znamená pohladenie. Ale vedel, kde treba pritlačiť a kde ubrať. Za 7 mesiacov mi nepovedal žiadne pekné, sladké slovo. Nič. Ale bavilo ma to. Aj keď sme boli viac v sebe ako pri sebe.
No a potom prišiel on. Mala som 25 a myslela, že sa chcem usadiť. Tváril sa, že mi to môže všetko dať. Vraj budúcnosť. Lebo máme skvelé vzdelanie a ciele. Bude to fungovať. Vraj.
Po roku ma požiadal o ruku. Nevadí, že to bolo po krátkej dobe a ja som bola v cudzine. Malo nám to víjsť. A on sa mal viac snažiť. Neviem, prečo som doliezala iba ja. Po mesiaci som to vzdala. Nemohla som znášať jeho neprítomnosť. A v jeho prítomnosti som sa bála ďalšej facky. Koniec. Ale aspoň prsteň mi zostal. Predala som ho a išla na belgický festival. Snívala som o ňom od čias môjho štúdia tam.
Štyri dni. Milión ľudí. Traja muži. Odvtedy som nestretla tak vášnivého chlapa, ako bol ten Španiel. Vedel, čo robí. Aj keď sme mali v sebe pivá, stálo to zato. On zato stál. A ráno? Adios amigos. To som naučila ja jeho. Tentokrát. Nie on mňa.
Ďalší bol z Ruska. Och, ako ja neznášam Rusov. A ako som mu to dala najavo. Ale on sa nedal. A nakoniec sme sa zhodli. Viac ako bolo v pláne. Myslím, že odvtedy fandím Rusom v hokeji. Ak samozrejme nehrajú proti nám.
Tretí. To bol .. vlastne ani neviem akej národnosti. Ale bol vysoký. Bol to taký chlapík so skejtbordom. Neskutočne sexi. Jemu som to dala aj patrične najavo. A on mi kúpil tričko kapely. Myslím, že o takých 20 minút som to tričko stratila navždy. Ale zostali mi spomienky. Aspoň.
Po návrate domov som si dala pauzu. Pokoj od všetkého. Žiadne žúry, festivaly, chlapi, pivo, sex. Nie ani rock n roll. Dva mesiace doma. Sama so sebou, spánkom, marlborkami, filmami a pornom. Potom som si povedala, že by sa patrilo ísť kuknúť starú dobrú Bratislavu. Po siedmych rokoch. Tak som vyšla len na hodinku na jedno chladené. A ty si mi poslal po časníkovi ďalšie. A ďalšie.
A ja som bola taká vďačná, až som sa s tebou zarozprávala do rána. Pri Dunaji, na niečom, čo sa už dlho nedalo nazvať tráva. A odvtedy sme spolu. Po všetkých tých veciach v mojom živote som rada s tým, čo mám. Nemám najvášnivejší sex, najsladšie gestá, najdrsnejšie správanie, nemám jednorázovky. To všetko patrí im. Ale tebe patrím tak, ako nikomu. Som rada, že sedíme doma, otvoríme si pivo a ty pozeráš futbal.
Po 10 minútach ma chytíš za ruku a žmurkneš. A ja spomínam. Tak ako teraz. A viem, že možno skôr, ako skončí zápas ti ukážem, ako sa mi páči to, čo sme spolu vytvorili. A ty mi ukážeš, ako veľmi vieš byť sústredený na dve veci naraz.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mimochodom bola si na tomorrowlande?