Emhádéčkové myšlienky

Čakám na zastávke MHD, keď po nekonečných 8mich minútach meškania prichádza môj vytúžený bus. Idem nastúpiť, keď sa predo mňa natlačí už dávno nie mladá pani. Musí si sadnúť a slušnosť ide bokom keď ide o sedadlo v MHD. A že dnešná mládež je nevychovaná. Po kom to asi tak má. Mám chuť niečo jej povedať, ale radšej budem ticho, lebo tiež nie som najsvätejší a nemal by som sa hrať na moralistu. Veď predsa v pohode postojím.
V buse teploty vysoko nad 30kou a začínajú sa mi robiť fľaky pod pazuchou. Ako naschvál vedľa mňa stojí nádherná modrooká červenovláska. Musím sa čo najnenápadnejšie chytiť niekde nižšie, aby tie rastúce mapy tak nesvietili. Predtým však nenápadne skloním hlavu a skontrolujem či nevoniam ako mokrý Dunčo. Pohodička, manéver sa podaril, voniam ako človek a môžem si v pohode užiť zvyšok cesty. Po minúte stojíme a polovica busu sa tlačí von ako by to bol závod a posledný platil pivo. Vystúpila aj čerešnička ako som si pomenoval spolucestujúcu odvedľa, tak nemalo zmysel ďalej stáť.
Sadnem na sedadlo a pozerám nápisy na sedadle predomnou. Samá klasika a nemyslím tým Hlavu XXII, ale priblblé čmáranice od puberťákov. Len jeden ma zaujme natoľko, aby som o ňom trošku popremýšľal. „Jebať skurvených buzerantov“. Milé, ale čo tým chcel autor povedať. Že má rád čokoládové venčeky a sklamal sa v láske, preto je nasrdený na celú svoju dúhovú komunitu? Alebo je len homofóbny autobusový zástanca teórie, ktorá tvrdí, že homosexualita je psychická choroba? To som si nevymyslel , ale dočítal som sa to v jednej staršej medicínskej knihe.
Pozriem radšej čo nové za oknom. Za mastnou škvrnou od predchodcovej hlavy na skle vidím dobre známy billboard, teraz už neúspešného kandidáta pripraveného pre Slovensko. Rád by som vedel na čo všetko bol ešte pripravený. Možno bol pripravený nastoliť mier na Ukrajine, alebo naopak vyvolať 3. svetovú. Našťastie sa to nedozviem, lebo nič z toho náš budúci prezident jednoznačne nedovolí. Billboardy sa striedajú jeden za druhým a zrazu vidím ten, ktorý som nemal vidieť. 100 tabletov týždenne, 100 tabletov týždenne, rozdávame, rozdávame ... tú pesničku si zas nedostanem z hlavy. Radšej si vytiahnem sluchátka a pustím obľúbenú oldies vypaľovačku, najlepšie tú v ktorej sa spevák celú pesničku pýta, čo je to láska a že ho nemám zraniť. Zrazu mám nutkanie kývať hlavou do rytmu, ale musím dať pozor aby som nerozbil sklo. Konečne konečná. Lúčim sa so sedadlom, aj arómou MHD a čakám na ďalší bus.

 Úvaha

14 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu