Nič zaujímavé,
ľudia sa menia nič nové,
Zrazu ma vyrušila poetická chvíľka,
Dve oči,
Anjel...
No nepoznám ja takú frázu,
Ktorou by som ten oheň opísal,
Bol to pohľad, bez kazu,
Zrazu som nič nevnímal,
Bez pretvárky, bez make-upu,
Dívala sa na mňa,
Nevedel som sa dostať z toho úžasu,
Dostať sa preč z toho ohňa,
„Vitaj spať v živote“,
Hovorí mi moja duša,
Pozeráš sa na anjela,
Čo sa dostal k tvojej prázdnote,
Málo ich chodí po svete,
A jeden prišiel konečne aj k tebe,
Pozrieť sa na bolestného,
A vyhlásiť ho za nevinného,
Lenže v tebe tá vina je,
Z teba totiž pramení,
Si odsúdený! Dokiaľ som ja v tebe,
A ani ten anjel to nezmení,
Spomeň si ale na jednu frázu,
A poteš toho anjela,
Možno ti to pomôže,
Keď si smrť príde po teba,
...Ak sú oči skutočne okná do duše,
Tak ty patríš do neba,
Tvoja duša má nebeské kľúče,
A do každého srdca dvere otvára,
A ak by si sa do toho neba nedostala,
Ja rozkopem tú bránu,
Pretože nebo je tu pre teba,
A ak budú hovoriť NIE!
Tak všetci klamú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár