Ako každý piatok, už teraz som tušil že nikam nepôjdem. Naozaj musí každý ojebávať že už má niečo iné na pláne, namiesto toho, aby napísal že sa mu proste nechce ? Vyčerpaný z celého týždňa, čakajúci na piatok tu teraz čumím do monitoru. Hlavou mi behajú texty pesničiek, spomienky, ale žiadna pozitívna myšlienka ma nenapadá. V poslednej dobe na mňa už všetko padá, a ja už nemám síl ďalej vstávať. Rozmýšľanie ma zabíja, musím s tým skončiť.
Čas uteká. Zrazu si uvedomím že už sú tri hodiny a za chvíľu sa vrátia naši z práce. Niekedy mi každá minúta s nimi pripadá, že ma ubíja. Cítim sa pri nich taký malý, ako vzduch, ako bábka s ktorou zametajú každým dňom. Pomaly upadám do depresie. Nemôžem to len tak nechať, musím niečo podniknúť. Nikto nie je online. Napadá ma ešte skontrolovať mobil. Žiadna esemeska, žiadny zmeškaný hovor. Tss, človek si už na tú ignoráciu časom aj zvykne. Hovoria, že som sa zmenil, ale ja si aj tak celé dni hovorím, že jediní ktorí sa tu zmenili sú oni. Priatelia sa nevymieňajú ako spodné prádlo. So zúrivosťou hádžem mobil späť na posteľ.
Započul som kľúče v zámku. Už sú tu. Jediné čo som bol vtedy schopný spraviť, bolo pozdraviť sa a pochváliť sa jednotku z chémie. Zas si sadám ku stolu a pokračujem vo svojej jedinej činnosti, ktorú ovládam naozaj geniálne. Zrazu uvidím že jedna osoba je online. Bez váhania som jej ihneď napísal. Túto osobu poznám sotva pol roka, aj to len cez net, no aj tak jej môžem povedať viac, ako hocikomu inému. Jediná osoba ktorá ma vie naozaj pochopiť a dať radu. Dozvedám sa že dnes ide na koncert. „Hm, tá sa má“, vzdychnem si. Nemôžem presedieť celý piatok za notebookom. Odhlasujem sa, keď zbadám že za chvíľu bude už sedem hodín.
Nemôžem už čakať, aj tak mi nikto nenapíše, nezavolá. Začnem sa obliekať. Schmatnem mobil, kľúče, peňaženku a cigarety, ktoré sú jediné ktoré mi to celé aspoň trošku zľahčujú. „Prídem asi za hodinu“ kričím mame. Buchnem dvermi a privolávam si výťah. Vystupujem schodmi do najbližšej kaviarne. Vyzliekam si premočenú bundu a už vidím ako ku mne kráča čašníčka. „Čo to bude?“, povedala. „Bože, čo si dám?“ V rýchlosti zo mňa vyskočilo: „Jedno latté, prosím.“ Sadám si a obzerám sa či tu nie je nikto známy. „Hádam nikto,“ vravím si. Vyberám krabičku a zas začínam fajčiť. Uvedomujem si že lepšia kombinácia ako káva s cigaretou ani nemôže existovať. Vytiahnem si mobil z bundy a zisťujem, že sa mi nedá pripojiť na wifi. Vstúpi do mňa hnev. Načo tu majú wifi, keď im to nejde? Radšej to neriešim. Začínam si otvárať prvý cukor, keď .. „Prečo sa na mňa stále pozerá?“, zrazu sa ozýva v mojej mysli. Jedna žena sa na mňa stále pozerá. Cítim, že ma prepadá panika. S cigaretou v ruke sa pozerám na ňu, ako sa pozerá ona na mňa. Len dúfam že to nie je žiadna mamina kolegyňa, inak by to bol môj koniec. Jebať. Už mi je aj tak všetko jedno. S pohodou dofajčím keď zistím že už som na dne pohára. Postavím sa, a začínam sa obliekať. Smerujem ku pokladni, kde nechávam tringelt 30 centov. Zato že ja mám napiču život, nemusia ho mať aj iní.
Cestou domou prechádzam okolo baru, kde mal byť ten koncert. Nenápadne nakuknem, ale ešte tam skoro nikto nebol. Hodím naspäť kapucňu a kráčam po premočených chodníkoch domov, kde si dávam už len studenú sprchu, a zaspávam so slúchadkami v ušiach, počúvajúc Kaliho, pri ktorom zabudnem na všetky svoje problémy.
----------------------------
Je sobota, pol šiestej, a ja sa budím nato, že som zas zaspal so slúchatkami v ušiach, ale to je už zas iný príbeh.
Blog
18 komentov k blogu
1
zelenookarysavka
20. 4.apríla 2013 15:31
Káva a cigareta inak, tie pocity veľmi dobre poznám :/
2
ako ja pred pár rokmi. ale nikdy som nesedela sama v bare, iba chodila dookola po meste a fajčila jednu od druhej.
drž sa tej jednej osoby. stačilo by obyčajné "aj ja som chcel ísť na ten koncert, ale nikto známy tam nejde"
drž sa tej jednej osoby. stačilo by obyčajné "aj ja som chcel ísť na ten koncert, ale nikto známy tam nejde"
5
"Hovoria že som sa zmenil, ale ja si aj tak celé dni hovorím, že jediní ktorí sa tu zmenili sú oni. Priatelia sa nevymieňajú ako spodné prádlo. "
! presne toto.
! presne toto.
6
@kundakuna este sa mi nestalo aby som blog od @niikolka docitala do konca. chcem povedat, rozdiely tu su a netusim, co je ti na tomto blogu trapne.
7
@kundakuna Dávid( @smartboy ) ty kokot. DDDDD Kebyže to aspoň napiseš s účtu o ktorom neviem, že je tvoj fejk.
@divinatoire Gratulujem.
@divinatoire Gratulujem.
8
@kundakuna , keď nabudúce uvidím zemiak, tak si na teba spomeniem a pekne si to s ním rozdám
@h8u , ďakujem.
btw, to len ja si viem ohviezdičkovať vlastný blog :/
@h8u , ďakujem.
btw, to len ja si viem ohviezdičkovať vlastný blog :/
9
Skvele napisane aj ja sa hocikedy citim ako ignorovana,cize to poznam..
12
paci sa mi veta "Zato že ja mám napiču život, nemusia ho mať aj iní."
a myslela som si,ze latte piju len zeny O__o
a myslela som si,ze latte piju len zeny O__o
14
@niikolka fakt ťa to ešte neprešlo? Už asi 158x ti vravím že to, že ti všetko komentuje neznamená že som to ja (ach)
15
Tn blog som si prečítal len aby som vedel čo tak @antifunebracka nasralo. A nedivým sa mu. On síce len neznáša keď hockto machruje s cigami ale toto je niečo horšie.
Tvoj štýl písania znie asi takto:
Sedím za hajzli. tlačím. Beriem si do ruky toaleťák. Utieram sa. Vstávam z hajzla. Myslím na to ako je celý svet proti mne. Ku°va, zabudol som si umyť ruky, ja to už všetko j°bem, ešte aj vlastná myseľ ma zrádza!
Takže štýl... štýl priam vynucuje, aby čokoľvek si napísal muselo to byť nudné. Nemôžeš opisovať zbytočnosti. Načo píšeš že zapínaš komp, že spúšťaš facebook a že si prezeráš, kto je online ? nebolo by mi jasné že si ho zapol (jedno aj druhé) keby si napísal že nik nie je online?
Dobre, druhá vec, tvoj život. Ako, keby som nevidel koľko máš rokov tak sa ťa spýtam či si začínajúci teenager. Vety ako "jediní ktorí sa tu zmenili sú oni. " alebo ", že sa mi nedá pripojiť na wifi. Vstúpi do mňa hnev. Načo tu majú wifi, keď im to nejde? " = to som sa už ako kosil kámo. Si zošitový príklad puberťáka. Dokonca mám pocit, že keď je v 14tich tá tvoja puberta taká veľká zožeň si helmu, bude to s tebou ešte fakt dosť hádzať.
A teraz k tej smutnej časti. Tá predošlá bola úsmevno-veselá. Je mi totiž do plaču keď vidím tie komentáre. Nechápem ako sa k tomuto mohli ľudia dopracovať a dočítať to nakoniec. Možno boli tiež zvedavý na tú pointu, ktorá neprišla. Alebo sa ti za chrbtom smejú a naschvál ťa podporujú v takýchto ... opisoch nudného života? Obzvlášť, keď sú to ľudia pre mňa notoricky známi.
No a čo je najhoršie. Najhoršie je že 1. pravdepodobne nebudeš chcieť mať kritiku v komentároch a vymažeš to tak ako funebrákov komentár. 2. že to nevymažeš ale aj tak si nepriznáš čo ti tu vyčítam alebo že 3. ti ilúzia tých chválenkárov zablokuje sebahodnotenie natoľko, že aj po prečítaní si nie hrdosťou, ale logikou neuznáš, že je to kus žvástu.
A birdz, teraz si ma fakt sklamal.
Tvoj štýl písania znie asi takto:
Sedím za hajzli. tlačím. Beriem si do ruky toaleťák. Utieram sa. Vstávam z hajzla. Myslím na to ako je celý svet proti mne. Ku°va, zabudol som si umyť ruky, ja to už všetko j°bem, ešte aj vlastná myseľ ma zrádza!
Takže štýl... štýl priam vynucuje, aby čokoľvek si napísal muselo to byť nudné. Nemôžeš opisovať zbytočnosti. Načo píšeš že zapínaš komp, že spúšťaš facebook a že si prezeráš, kto je online ? nebolo by mi jasné že si ho zapol (jedno aj druhé) keby si napísal že nik nie je online?
Dobre, druhá vec, tvoj život. Ako, keby som nevidel koľko máš rokov tak sa ťa spýtam či si začínajúci teenager. Vety ako "jediní ktorí sa tu zmenili sú oni. " alebo ", že sa mi nedá pripojiť na wifi. Vstúpi do mňa hnev. Načo tu majú wifi, keď im to nejde? " = to som sa už ako kosil kámo. Si zošitový príklad puberťáka. Dokonca mám pocit, že keď je v 14tich tá tvoja puberta taká veľká zožeň si helmu, bude to s tebou ešte fakt dosť hádzať.
A teraz k tej smutnej časti. Tá predošlá bola úsmevno-veselá. Je mi totiž do plaču keď vidím tie komentáre. Nechápem ako sa k tomuto mohli ľudia dopracovať a dočítať to nakoniec. Možno boli tiež zvedavý na tú pointu, ktorá neprišla. Alebo sa ti za chrbtom smejú a naschvál ťa podporujú v takýchto ... opisoch nudného života? Obzvlášť, keď sú to ľudia pre mňa notoricky známi.
No a čo je najhoršie. Najhoršie je že 1. pravdepodobne nebudeš chcieť mať kritiku v komentároch a vymažeš to tak ako funebrákov komentár. 2. že to nevymažeš ale aj tak si nepriznáš čo ti tu vyčítam alebo že 3. ti ilúzia tých chválenkárov zablokuje sebahodnotenie natoľko, že aj po prečítaní si nie hrdosťou, ale logikou neuznáš, že je to kus žvástu.
A birdz, teraz si ma fakt sklamal.
17
@mix uz povedal vsetko.... Mozno uz len, naco dpc fajcis, hlavne ked sa bojis, ze ta uvidi niekto s cigaretou? Ach deti....
Napíš svoj komentár
- 1 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 2 Protiuder22: Oheň
- 3 Hovado: Opäť som späť
- 4 Hovado: Zopár myšlienok
- 5 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 2 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Hovado: Zopár myšlienok
- 6 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Protiuder22: Oheň
- 10 Hovado: Opäť som späť