Pokúsim sa...
Krásne ráno, vstanem, nestíham ako vždy . No stále mám fajn náladu a chuť robiť všetkých okolo šťastných. Tak sa teda rozutekám na autobus. Nestihla som ho. Zabudla som si kartičku. Nevadí počkám na ďalší ktorý mi ide o pol hodinu. Beriem to pozitívne aspoň si môžem ísť kúpiť jesť do obchodu a ísť domou pre kartičku. Stále plná elánu podotýkam.
Vojdem do obchodu. Usmejem sa poviem dobré ráno. Odpoveď neprišla, ale to nevadí ja sa cítim spokojná . Predieram sa cez rad ľudí stále s úsmevom a milým "s dovolením". Milé " nech sa páči" sa nedostavilo.
Tak som sa teda nakoniec predrala k môjmu sladkému rožku. Ale malá školáčka ma odstrčila a vzala si ho skôr ako ja! Ušrknula sa na mňa s víťazným úsmevom. Nevadí zobrala som si ten zosušený rožok zo zadu. S mojim nákupom stojím v rade, rada je tam preto pretože z piatich pokladní je ráno keď je najviac ľudí otvorená jedna. Neskôr som sa ale z hukotu, ktorý vydávala pani za pokladňou poučila, že rada tam je preto pretože ľudia si neberú košíky na čo vraj tam sú keď si ich nikto neberie potom tam má ona robotu . ( Myslela som si že za to ju platia a myslela som si že košíky sú na uľahčenie pre zákazníka a nie pre predavačku. ) Dostala som sa na rad .. konečne... " dobrý deň " ... "nič".. Pomaly ma prepadala panika či niečo nie je vo vzduchu, alebo či ľudia zabudli aspoň na pozdrav. Odchádzam : "Dovidenia"..."nič"... asi je niečo vo vzduchu.
A vidím autobus ! Utekám, utekám autobusár ma vidí nezastaví. Takže som vďaka dvom ľuďom ( aj sebe pripúšťam ) zmeškala autobus. Ešteže mi za dve minúty ide ďalší. Vyšliapem schody do autobusu, celá unavená ...("dobrý deň".. "nič") . Idem pípnuť kartičku. Pokazenéééééé. Prečo po mne kurva vrieska, ako to mám vedieť ?! Ale ja nemám hotovosť( minula som ju za rožok). Vraj si mám vystúpiť. Pomaly ma chytá paranoja. Tak si hovorím fajn.
Ale viete čo ? stále idem s úsmevom na tvári. Hovorím, školu nestíham aj tak . Dnes mi odpadli dve posledné hodiny, prvé dve nestíham. Na čo by som tam chodila .
Tak idem do mesta. Po ceste sa zastavím v drogérii. Panebože MAMATATA!! Tie predavačky sú asi z inej planéty ?! Alebo ?! Všetky tie pohľady , normálne po mne pozerajú ako keby som bola vrah a chcela všetkými očnými tieňmi ovládnuť ľudstvo!!! Nekúpila som si nič . Odišla som. Moje paranoické stavy sa zhoršovali. Čo sa to deje ?! Je pol jedenástej a mňa dokázali svojim prístupom znechutiť tak strašne .
Ale viete čo. To že sa na mňa budú všetci mračiť mi je jedno, ja chcem rozdávať úsmev je to ťažšie, ale krajšie !
Preto každému z vás venujem úsmev
...a vybaviť si ospravedlnenku...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
fxx
29. 3.marca 2011 20:03
A to si si fakt vystupila z autobusu?
4
mala som otrasný deň, každý po mne hučal, no ja som okrem ignorantského výrazu na tvári nič iné nemala
mne to tak nejde ako tebe
mne to tak nejde ako tebe
6
tiež obdivujem...doteraz som sa považovala za kľudného človeka, ale posledné dni sama seba prekvapujem ten úsmev si musím zohnať
9
ja vraj raz dostanem na hubu, lebo vybavujem pri svojej praci aj staznosti zakaznikov .. a cim su hulvatskejsi , tym milsia sa snazim byt .. a bohvie preco ludi priatelsky povedana fraza "prijemny zvysok dna, dovidenia" prinuti mysliet na ritualnu vrazdu zastupkyne veduceho ale ludi mravu nenaucis .. mas tri sposoby .. a ty si si vybrala ten nakrajsi .. dakujem za usmev snad ti jeden venuje co najviac z nas
10
Poväačšine nemá zmysel zdraviť predavačky, aj tak stále zazerajú... A furt ich zdravím...
Napíš svoj komentár