V dnešnom rýchlom svete je obzvlášť ťažké udržať si poriadok vo svojich myšlienkach. Ľudia ich stále triedia, usporadúvajú podľa ich dôležitosti, podľa svojich priorít a hodnôt. Ako ľudské bytosti neustále premýšľame. Dôležité je ale položiť si otázku či nepremýšľame zbytočne veľa nad tým, čo za to nestojí, a naopak, príliš málo alebo vôbec nad tým, čo je v živote dôležité. Výsledkom tejto dilemy sú zmätení ľudia ktorí nevedia ako majú žiť svoj život. Jedným z nich som aj ja. Táto dilema sa bytostne spája s veľmi častou otázkou, ktorú položíme starým priateľom ktorých sme nejakú dobu nevideli, ale aj priateľom, ktorých stretávame každodenne. Položíme ju aj známym, kolegom v práci, niekedy aj neznámym ľudom. Ako sa máš? Keď mi niekto položí túto otázku, nikdy neviem ako mám správne odpovedať, aj keď takmer vždy odpoviem rovnako. Pod touto otázkou si predstavujem akési celkové zhodnotenie môjho súčasného bytia. V mnohých prípadoch odpovieme aj v závislosti od toho, kto sa ju pýta. Nie každému sme ochotní predsa odhaliť rovnako veľkú časť svojho súkromia, niekedy možno že dokonca nikomu. Vráťme sa ale k základnej dileme. Ako zistiť čomu v živote venovať koľko pozornosti, čo alebo kto za to stojí a čo nie. Nikdy nevieme, či nemrháme svojím časom a energiou na veci, ktoré sú možno že príčinou našich neutriedených myšlienok a strastí. Snažíme sa riešiť príčiny našich problémov a pritom možno robíme presný opak. Na rozum mi príde zdanlivo jednoduché riešenie. Jednoducho sa usaďte, uvoľnite, premýšľajte. Premýšľajte o tom, čo robíte zle, čo treba zmeniť, ktorú kapitolu života je lepšie zatvoriť a začať odznova. Problém je ale v tom, že nikdy nevieme či sme sa rozhodli správne. Často krát možno aj tušíme že robíme nesprávnu vec, no nedokážeme nič zmeniť, pretože „čo ak sa mýlim“. Pravda je taká, že táto dilema je jeden veľký bludný kruh, ktorý asi nemá riešenie. Nikdy nemôžeme vedieť, či by sme boli šťastnejší ak by sme boli vtedy urobili to a vtedy to. Alternatívu realitu nepoznáme, nevieme ju. Niekto by mi možno povedal že priveľa premýšľam, že by som mal menej rozmýšľať a začať žiť. A možno že má pravdu. Ale čo ak je tento pocit nekonečnej dilemy práve to, čo formuje život ľudí. Čo ak je táto dilema niečím, čo nás ženie dopredu. Niečím, čo nás núti hľadať tú cestu sa šťastným a spokojným životom. Čo ak je táto dilema niečím, čo rozdeľuje ľudí na dve skupiny. Na tých, ktorí sa uspokoja aj s jednoduchým životom, v ktorom naplnia systémovo stanovené ambície. Naplnia ambície systému, nie svojho života. Zmysel svojho života si nevedome zamenia s týmito „systémovými ambíciami“ a budú si žiť svoj jednoduchý a spokojný život. Druhá skupina ľudí sú práve tí, ktorí sa nechcú uspokojiť s týmito ambíciami a hľadajú niečo viac. Niečo, čo dá ich životu skutočný zmysel. Ich život sa zdá byť v mnohom náročnejší, ale povedzme si úprimne. Nie je aj lepší?

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
scimitar101  9. 5. 2016 15:02
Prečo nemáš rád odstavce
Napíš svoj komentár