Možno starú, možno mladú, slávnu, možno biednu.
Darmo dajú, nič nemajú, chradnú, možno vzlietnu.
Tvári to nič nevraví. Nemyslí, že to napraví.
Pohľad, dávno chápavý, už sa mení na tmavý.
Sklom potiahnuté zraky, pod sklom iba mraky.
Presne takí sme. Rovnakí.
Armáda osamelých. Nádherných, no zbabelých.
Tak Ťa prosím. Mocná sila!
Vyri znak do môjho tyla.
Znak tej, čo je mi srdcu milá.
Znak Lásky, čo pred svetom sa skryla.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@meredithgrey
Súhlasím, fakt naj Ešte si predstav, že to čítaš vedľa neho napísané v knihe, ktorú si mu sama urobila a jeho písmom napísané... Zážitok, skrátka zážitok Má to celkom inú silu, keď to vidíš perom na papieri, ako tu rovnakými písmenkami...
Súhlasím, fakt naj Ešte si predstav, že to čítaš vedľa neho napísané v knihe, ktorú si mu sama urobila a jeho písmom napísané... Zážitok, skrátka zážitok Má to celkom inú silu, keď to vidíš perom na papieri, ako tu rovnakými písmenkami...
Napíš svoj komentár
Armáda osamelých. Nádherných, no zbabelých.
Tak Ťa prosím. Mocná sila!
Vyri znak do môjho tyla.
Znak tej, čo je mi srdcu milá.
Znak Lásky, čo pred svetom sa skryla.úplne najkrajšie !