Jedného dňa, keď zázrakom nebola v opileckom delíriu, zbalila mi veci a odviedla ma na stanicu a do ruky mi dala obálku s listom pre starého otca. Odvtedy som žil u Dušana, teda u starého otca z matkinej strany. S matkou nevychádzal, aj keď obaja holdovali alkoholu. Bol som pre neho v podstate cudzí človek, keďže som ho do tej chvíle, dá sa povedať ani nepoznal.
Matka však asi nemala príliš času na rozhodovanie, čo bude s jej synom, a tak dala prednosť svojej, už do trištvrte načatej púti, za upitím sa k smrti. Jej pohreb prebehol z môjho pohľadu veľmi rýchlo. Dušan ma tam zobral, položili sme na hrob dva hrebíčky a bez prehodenia jedného slova, slzy, či snahy vyjadrenia čo i len minimálnej ľútosti, sme obaja odpochodovali naspäť do jeho domu, kde sa prezliekol do monteriek a šiel do práce.
Dušanov dom bol starý, spráchnivený, s opadajúcou omietkou a cigaretovou arómou v každej izbe. Bol plný prázdnoty. V obývačke boli tri staré kreslá, stôl cez ktorý bol ležérne prehodený zažltnutý obrus, zaťažený stredne veľkou, gýčovou, bielo-modrou vázou s porcelánu, v ktorej aj tak nič nebolo. Vedľa nej ovládač na predpotopný televízor, v ktorom bolo možné pozerať 3 kanály. Kuchyňu tvorila stiesnená miestnosť s plynovým šporákom, umývadlom a jednou poličkou na riad. V kúpeľni bola vaňa na nožičkách a smradľavá toaleta, pri ktorej stálo vedro slúžiace na splachovanie. Dušan spával na manželskej posteli nad ktorou mal povesený kalendár s polonahými ženami. Ja som bol ubytovaný v izbe vedľa. Bol v nej menší stôl zo stoličkou bez opierky, čierna lampička s príšerne slabým výkonom, rozskladateľný gauč, pod ktorým bol prachom zapadnutý vysávač a kufor plný starých kníh.
Nikdy som sa neudomácnil, ale bývať som niekde musel. Dušan nebol jeden z tých empatických dedkov, ktorý zahŕňajú vnukov láskou, ale poskytol mi izbu, teplú stravu a dokonca aj starý, no za to funkčný bicykel, ktorý sa stal mojím novým dopravným prostriedkom do školy, do ktorej som musel po presťahovaní prestúpiť. Dušan trávil väčšinu času v práci, alebo v krčme neďaleko domu. Ja som bol sám, bez priateľov. Proste sám.
Čas som si vypĺňal pozeraním starých porno časopisov, uložených na hromádku v skrini, v Dušanovej izbe, štúdiom smradľavých kníh v kufri pod mojou posteľou, či šúľaní cigariet z celkom dobrého tabaku, ktorý bol vždy niekde pohodený. Neskôr som začal ochutnávať všetky tekuté sračky, ktorých bolo v dome dostatočne veľa, aby si Dušan niečo všimol. Na opojenie alkoholom som si celkom rýchlo zvykol.
Začali prázdniny, a ja, dostatočne povzbudený alkoholom, som začal vyťahovať päty z domu. Veľmi rýchlo som zapadol do miestnej skupinky ľudí, poväčšine chalanov o dosť starších odo mňa. Medzi seba ma prijali v celku rýchlom čase, aj keď som bol najmladší a nemal som žiadne ,,pouličné skilly.´´ Asi vo mne videli potencionálneho parťáka, ktorý bol otvorený učeniu sa novým veciam.
Dni ktoré som trávil s novými priateľmi boli určite zábavnejšie v porovnaní s dňami v Dušanovom dome. Každý deň sme vypili pár fliaš lacného alkoholu, vyfajčili pár cíg z trávy a s úsmevom sme sa hádzali do vody z mosta. Keď sme nejakým susedom ukradli benzín, vozili sme sa v aute a balili dedinské dievčatá, ktoré sa nakoniec udomácnili v našej partii. Vtedy som využil svoje poznatky s Dušanových porno časopisov, a v očiach chalanov som zase stúpol o pár mét vyššie. Každý chalan tam vyšukal každú novú členku. Pokiaľ nechcela, dali sme jej fľašu vodky a o krátku chvíľu sa premenila na prítulnú nymfomanku...
...to be continued...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
haxo
26. 8.augusta 2013 01:28
kedy bude pokračovanie??
Napíš svoj komentár