Niekedy si dokázala mlčať tak rafinovane, že som ani nepostrehol, že mi už nemáš čo povedať.
Ticho, roztrasené telo, vyplašený pohľad. Jedno veľké divadlo na ktoré ti už neskočím. Neuznávam tvoje vznešenosti.
Vedela si ako ma pokoriť, využiť, sklamať. Spravila si to a ja ti to neodpustím.
To čo je teraz, je len hra! Také isté divadlo aké si hrala ty, hrám teraz ja! Stále si myslíš, že v tej hre máš hlavnú rolu.
Omyl zlato! Si len naivný divák, ktorý nechápe dej!
Presne to som chcel!
Si zmetená a tak strašne sama. Už je koniec, so všetkým čo bolo tak krásne... však?
Nezáujem. Presne to je to čo k tebe cítia ostatný, ktorým na tebe kedysi záležalo. Je čas zamyslieť sa nad sebou zlato...
Ulov si niekoho nového, mňa pusti z hlavy!!!
Ja som to už urobil...zmenil som priority, ciele, plány... už neviem kto si....
Nemal som ti vravieť pravdu, nikdy si si ju nezaslúžila, a nezaslúžiš si ju ani teraz!
Ale toto boli moje posledné slová určené tebe...
...láska je ako cigareta, zhasne prvá zapáli sa druhá...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
(tá veta je tak veľmi pravdivá. ale som zástanca tej teórie, že nič ťa nevylieči zo zlomeného srdca ako nový chlap//pri tebe žena .. teória vyskúšaná, zaberie vždy)