Občas musíš odolávať,
viac dávať, ako očakávať.
Nedokážeš vrátiť slová,
ale na to miesto,
ideš zas a znova.

Pri opustených lavičkách,
sa spomínať dá.
Pri opustených lavičkách,
Ťa nikto nehľadá.
Pri opustených lavičkách,
sa Ti všetko rozpadá.
..nádej sny aj odvaha..

Priatelia Ťa nad vodou držia,
smutné spomienky raz vypršia.
Stále len návrat očakávaš,
a pri lavičkách niečo hľadáš.

Pri opustených lavičkách,
som zostal sám.
Pri opustených lavičkách
len spomienky mám.
Pri opustených lavičkách,
Ti odpustenie dám
..ale som tu stále sám..

 Báseň
Komentuj
 fotka
ewellyne  28. 5. 2009 21:45
veľmi pekná (vidíš, aj ja sa stále opakujem ..

vedela by som si ju predstaviť aj ako text piesne ...možno niečo vymyslím..teda ak dovolíš
 fotka
sashi  28. 5. 2009 22:47
k tomuto len tolko, ze: Poeta nascitur, non fit (Básnikom sa človek rodí, nie stáva.).. myslim ze plati o tebe, krasne
 fotka
spider333  29. 5. 2009 00:20
Toto ti fatk vyslo
 fotka
wiktorka15  29. 5. 2009 00:51
pekneeeee!!
 fotka
sakura53  29. 5. 2009 18:24
waw...parádna básnička
 fotka
macicka15516  31. 5. 2009 20:25
krasna basen...ja som z teba zase mimo
Napíš svoj komentár