Poznám teplo, ktoré mrazí, poznám pocit, ktorý ťaží. Ťaží ma i pocit viny, zostal som o dosť iný. Zostal i chlad na perách, nadarmo stojím pri dverách. Mám pocit, že to uniká, a vystavujem sa rizikám. Ja ti však dokážem, že k sebe patríme. Ja ti však ukážem, že niečo tajíme. Možno to teraz vyzerá zle, nič však nie je trvalé. Ja Ťa mám neskutočne rád, aj keď z teba cítim chlad. Nakoniec zostávajú iba slzy, koho z nás to viac mrzí? ! Zostal však pocit nádeje, no zatiaľ sa nič nedeje. Ja ti však dokážem, že k sebe patríme. Ja ti však ukážem, že niečo tajíme. Skrývaš sa až kým, neutečieš pred svedomím. Občas ma to aj zabolí, snáď sa to rozdelí napoly. Ja ti však dokážem, že k sebe patríme. Ja ti však ukážem, že niečo tajíme. Báseň 8 0 0 0 0 Komentuj