Ahoj.
Som hnusná a škaredá Romana.
K ľuďom som hnusná dokonca aj keď chcem byť milá.
Rada chválim ľuďom zadky a prsia,
rada ich hladím tam, kde nemám
a občas mi to dovolia.

Kvôli sebe to robím.
Nikdy nie kvôli niekomu inému.
Nebudem písať, že ma to život naučil.
Nezažila som rozpad manželstva,
ani dovolenku peňazí.
Žila som si vždy ako prasa v žite
a keď nato prišlo, žila som si ako prasa zo svojho.

Som odporná a nikto ma nechápe.
Nevadí mi bolesť, keď nie je moja.
Nevadia mi preplakané noci, keď mi ich vynahradíš.
Kľudne by som ťa obetovala kvôli svojmu šťastiu.

Som zlá?
Lebo ma bolíš?
Tváriť sa, že to nie je neviem.
Nebolí to. Zvláštne to páli, vznáša sa to uprostred mňa
a dokonca keď idem rýchlosťou svetla a ulicami blúdim
neodíde.
V slnci to páli ako tisíc lúčov.
V snehovej vločke to chladí.

Nemôžem byť nešťastná.
Nefungujem tak. Neviem tak existovať.
Neplačem, nepoškodzujem sa nijako.
FYZICKY. Duševne sa trýznim predstavami.

Predstavami miliónov Tvojich.
Predstavujem si Tvoje čo odišli a možno tristo tvojich čo ešte príde.
A hladím sa predstavou, že aj ja som ňou bola.
Tvojou.
Nie hocijakým menom.
Bola som Tvoja.

Strašne ma bolíš.
A odpoveď neviem.

 Blog
Komentuj
 fotka
wordsarejustdropsofrain  20. 12. 2011 21:21
Iba online vieš byť a nebyť tu.
 fotka
dadenka  20. 12. 2011 21:53
niečo mi to pripomína...a je to krásne ...Predstavami miliónov Tvojich.

Predstavujem si Tvoje čo odišli a možno tristo tvojich čo ešte príde.

A hladím sa predstavou, že aj ja som ňou bola.

Tvojou.

Nie hocijakým menom.

Bola som Tvoja.



Strašne ma bolíš.

A odpoveď neviem.
Napíš svoj komentár