Dozvedieť sa za jeden deň, že ste socka najväčšia na svete a že bez neho nie ste nič. Ono by to bolo krajšie, kebyže to nie je pravda pravdúca.
Samozrejme, vo svojej mysli som si to dotvorila. Pozrela som na posledný mesiac/dva/tri/štyri a zistila pravdu. Nakoniec som asociál. Nechodím von, len keď ma on vykopne a aj to násilím, nezdvíham telefóny starým kamarátom, radšej sa doma zakempím a spím a priberám a potom tak aj vyzerám. Že "chudnem" na leto.
Najradšej by som ani len nepracovala a nekomunikovala ani v škole, veď naša konverzácia aj tak spočíva len v "kde máme prednášku?" a podobné pizdoviny.
Ľudia by aspoň očakávali, že aspoň teda v škole excelujem. Ha! Leda tak v tom Excely.
Svoj deň som si zrátala na také štyri etapy. Škola, jedlo, práca (AHA! občas vrámci práce zavítam na nejakú párty alebo svadby. Samozrejme za objektívom), očista (ráno, večer), spánok. Smutné čo? A občas tam zakomponujem aj NEHO.
Odstavec o tom, aký strašný debil on je:
TO JE TAK STRAŠNÝ DEBIL!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Neviem, končím svoj asociálny blog? Nekončím?
Radšej áno, aj tak nudím, lebo som nič vlastne nepovedala, len sa sťažovala ako vždy. Ale napíšem aj niečo povzbudzujúce. niekedy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár