Smiešne, ako sa z najlepších priateľov postupne stávajú len AHOJkajúci okoloidúci.
Ja viem, ľudia prichádzajú a odchádzajú.
Vracajú sa zo zahraničia s deckom a tromi rozvodmi za sebou.
Kupujú už len 100% bavlnu a krútia nosom nad našimi starými tričkami s kvetinkami od Číňanov.
Predvčera som si uvedomila, že som stratila priateľa.
Neodvratne, bolestivo.
Ale ako sa hovorí, nad rozliatym mliekom neplač, lenže mne sa to už asi stí raz nedarí a plačem.
Nad dochytanými zadkami, nad bozkami na líca, nad oporou čo som v tebe mala, nad úsmevmi, kravinami hovoriacimi keď sme sa rozprávali "inteligentne".
Dokázali sme sa hodiny zohrievať spôsobom, ktorý len tak ľahko niekto nepochopí, dokázali sme sa dlho rozprávať o úplných blbostiach, mohol si ma uguľovať snehom do bezvedomia, mohol si ma držať za zadok aj keď sme obidvaja boli zadaní/ý, mohol si zo mňa robiť poslednú špinu, lebo som vždy vedela, že to bolo zo srandy.
Pili sme spolu každý piatok, každú sobotu, niekedy sme tiahli aj celý týždeň, občas sme si spolu zapálili.
Ležiavali sme spolu u nás na záhrade pozerali sa na svetlá a hádali čo ľudia za oknami robia.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Chýbaš. moc
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár