Keď sa pozriete na nejaký pekný, moderný domček určite si poviete, no tak tí majú život. No nikto nevie čo sa odohráva za múrmi toho pekného domčeka. Tak to bolo i so Sašou. Úplné obyčajne dievča, už od mala všade rozdávala dobrú náladu, vždy sa dobre učila, bola príkladnou dcérkou, ktorá dosahovala na gymnáziu skvelé výsledky, a tak vždy mala čo potrebovala a na čo si pomyslela – veď si to mohli dovoliť. Bola samostatná a rodičia s ňou nemali vlastne žiadne problémy.
, , Raz v zime som bola chorá a brala som lieky. Keďže kamoška Tina mala narodeniny, trebalo to ísť osláviť na nejakú super disku. Samozrejme, že som aj pila a nálada bola stále lepšia a lepšia. Na druhy deň po zhodnotení tejto párty som zistila, že som sa po miešaní alkoholu a liekov cítila úplne úžasne. Všetko bolo také ľahšie, krajšie, veselšie... A tak som to s Tinou skúsila o týždeň znova. Ten úžasný pocit sa dostavil opäť. A tak sme to začali požívať skoro každý deň. Neskôr sme začali do toho fajčiť marihuanu. Pár mesiacov nám to takto vydržalo, a aj keď som s tým už chcela prestať, vždy som začala opäť, veď , , v tom“ nenechám kamošku samu. Asi po pol roku sme sa už v dobrej nálade vybrali na diskotéku, kde sme spoznali partiu chalanov, a tak sme im ponúkli náš , , povzbudzujúci“ mix. No oni nás zaviedli do nejakej uličky a ponúkli nám pervitín. Bolo to akoby som sa ocitla inde, na lúke plnej kvetov a smiechu. Stále som sa smiala. A videla dvojmo. To jedine si z tej noci pamätám. Tak sme to , , z našou“ partiou chalanov ťahali vyše roka.
To už bol môj život úplne zmenený. Bola zo mňa úplná troska, ktorá sa nevedela dočkať svojej ďalšej dávky. Školu som začala úplne flákať. Dokonca som aj kradla rodičom peniaze na pervitín a v obchodoch oblečenie a jedlo, na ktoré mi už neostávali peniaze. Rodičia mi totiž zatrhli vreckové po tom, čo som sa zhoršila v škole. Ale to, že v niečom , , lietam“ si vôbec nevšimli. Boli totiž strašne zaťažený samými sebou.
Tina na tom nebola o nič lepšie, ba dokonca začala mať nejaké zdravotné problémy, ale úplne na všetko kašlala. Hlavne, že mala svoju drogu.
Asi po roku a pol sme chceli vyskúšať zase niečo nové. Tak chalani zohnali heroín. No v ten deň bolo toho už dosť– alkohol, pervitín, heroín, marihuana. No vlastne bolo toho dosť už dlhšie, len nik z nás si to neuvedomoval, veď prečo aj, keď nám bolo vždy tak super. Tine zrazu začalo byť zle, vôbec nevnímala okolie, len zrazu odpadla...
Prebrala som sa v nemocnici. Všetko sa so mnou krútilo. Prežila som už všeličo, ale takto príšerne mi ešte nebolo. Po pár dňoch som sa dozvedela o Tine. Predrogovala sa k smrti. Všetko mi dochádzalo pomaličky a uvedomovala som si, že zo mňa nezostalo nič – len troska, ktorá sa ocitla úplne na dne.
Teraz som už dva a pol roka , , čistá“. Za ten čas som miliónkrát pomyslela na samovraždu, pretože viem, že nebyť mňa tak Tina by ešte žila. Nebyť tej zvedavosti po niečom novom, možno by to bolo všetko inak, možno by som bola na výške a mala veľa priateľov, a hlavne mala by som dôveru rodičov. Ale prekvapujúco vôbec sa neľutujem a nič na tom čo sa stalo ma nemrzí, no vlastne okrem Tininho života. Predsa len ma to posunulo ďalej, síce nie tým smerom, aký som si vždy plánovala.
Za dva roky som sa ocitla u mnohých lekárov a psychiatrov, ktorý ma hneď na začiatku odbili, že už zo mňa nič nebude. A tak aj moje sebavedomie padlo pod prach normálnosti. No rodičia sa nedali odbiť, a stále niekoho hľadali.
Otec ma jedného dňa odviezol k akémusi zvláštne pánovi. Vôbec som nevnímala a ani si poriadne nepamätám o čom ten náš rozhovor bol, len viem, že ma hneď neodpísal. Pomaly ma každý deň učil znovu sa spoznávať a vybudovať si stratené sebavedomie. Často mi menoval samé dobré vlastnosti, ktoré údajne vo mne vidí, čo bol dosť šok, lebo ja som ich už dávno za pomoci okolia zabila. On ich oživil. Ja som si myslela, že heroín všetko zničil a ostala len troska, ktorá už nikdy nebude poznať pocit šťastia, lebo si ho nedokáže privodiť inak ako fetom. Ale teraz už viem , že opak je pravdou. Som šťastná. Nie žeby som od samého šťastia lietala, ale je mi jednoducho dobre. Len som potrebovala niekoho, kto by mi ukázal, že ma má rád, a neodpísal by ma hneď. Viem, že rodičia ma majú radi, ale je to všetko iné, zradila som ich dôveru a nanovo si musíme vybudovať cestu k sebe.
Dnes po tých dvoch a pol rokoch mám záujem o štúdium na vysokej škole a dokonca som sa rozhodla pomáhať mladým, ktorý sa ocitli na tej nesprávnej ceste, presne tak ako ja pred piatimi rokmi.
Môj terapeut mi vždy hovoril, že nie je problém prestať fetovať, ale ten problém je v tom nájsť si zase dôvod na to, aby sme znovu nezačali.
Preto mi nejde vôbec do hlavy, prečo sa k tomu peklu väčšina stále vracia? ! Prečo ničiť to dobre a vyberať si radšej to zlé? Ako som zistila, treba nájsť niečo, čo tú drogu nahradí a niečo, čo zas nahradí ten život, ktorý vznikol vďaka nej. Obdivujem môjho terapeuta v mnohom, ale najviac v tom, že vždy dokáže aj z toho najväčšieho nezmyslu vyťažiť niečo prospešné, a pritom nikoho neobmedzovať a nikomu neublížiť. A to je to, čo by sme sa mali my „závisláci“ naučiť.
O tom to celé je... ."
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
jaro1991
10. 7.júla 2009 20:21
wow, toto je ´fakt syla, a obdivujem ludi, ktori vedia zacat "novy zivot" po takejto skusenosti. Najviac ma dostala pravdiva veta: "Blízky sa tvária ako ich veľmi , , ten závislák“ sklamal" - takto totiz naozaj vyzera pomoc od blizkych...
Napíš svoj komentár