Stále som sa utápala vo vlastnom smútku. Nevedela som kam sa podieť, čo a komu môžem povedať. A potom si prišiel ty. Nehovoril si nič, len si ma počúval. A to bolo to jediné, čo som potrebovala. Ty, áno, ty jediný si bol tým, komu som verila. Slepo verila.
A čo sa stalo nakoniec? Presne to, čo som nikdy nechcela, to čo som nikdy nečakala.
Ublížil si mi, nesmierne si mi ublížil. A odvtedy ťa nenávidím. A to takisto nesmierne.
Neznášam ťa. Nechcem ťa už nikdy v živote vidieť, ani o tebe nič počuť. Neznášam tvoje pohľady, neznášam tvoje pery, bozky.
Ja už neviem ako to všetko zo seba dostať. Aj slzy mi kvôli tebe došli. Vyschla som a asi vnútorne vyzerám už ako sušené slivka.
A vraj si ma miloval...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
2. 10.októbra 2011 17:10
poznam☻
Napíš svoj komentár