Múti sa mi myseľ, citácia, ďalší citát, pred čím, utekám čo hľadám v Písme?
Pôsobívý pohľad na otca Krutského, čierna sutana sa divo zmieta na kostnatom tele, hlboké čierne kruhy, v nich lesklé šialené dieri, "budú hynúť, po tisícoch, po celom svete!" a to je iba začiatok.
Po tisícky rokov, vracia sa on, Čierny mních, neklamala, tá legenda je tam, stačí načiahnuť ruku.
"Ľudstvo bude potrestané, za ničenie, za úpadok, sústavná deštrukcia planéty, úpadok aký nepozná hraníc, úpadok, ktorý nemáme šancu zastaviť."
Prsty zúrivo zvierajú drevenný okraj.
Tak predsa, už ostáva iba môj sen, neskutočný? je predsa súčasťou prírody, príroda je skutočná, zatmieva sa, tlkot srdca a tma.
Boli sme zahnaní do kúta, do kúta z ktorého už niet úniku..
Pástorov hlas sa mení na pregĺganie, tichý škrabot, odchádza z kazateľnice, zoslabnutý, tá bolesť, zápach mokvajúceho mäsa, tá rana na holeni, nijaký obklad nepomáha, spánok, nezaspím, premýšľať a hľadieť do stropu, prehrabne zásuvku, hlava mu spadne do dlaní, som tak slabý, počuť tichý plač a vzdiaľený hluk ulice, spánok, otvorí druhú zásuvku.
Zastaví sa, jemne uchopí fľaštičku, zľahka ňou potrasie, v tvári sa mu zračí úľava, moja obľúbená vec.
Tichý praskot postele, otec sa pomaličky zväzie na chrbát, leží nehybne, čierna sutana pláva po bielych obliečkach, bordové viečka sú čoraz pomalšie, sú z iného sveta, pozoruje ju, zvíjajúcu ukrytú, ochrankyňu, jej oči, tak biele, tak krásne.
Hľadá seba, v mesačnej žiare, otvára okno, záves sa vplaví do komnát, už je po západe, prichádza tma, cíti vzrušenie, tá zúrivá vášeň, nezastaviteľná túžba, keď stojíte pred dverami diabla.
Nechcem už viac, byť jeho psom.
Odnikiaľ dolieha.
zahnaní do kúta zániku
miesta kde niet úniku
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ppfx
10. 2.febuára 2014 15:28
skvelé!
Napíš svoj komentár