Teší ma milý zblúdilec, znamenitá chvíľa však?
Uhm ani nie.
Obyčajná povedzme si na rovinu.
Bingo, nezáleží kto som, kto si a ďaľšie sentimentálne výlevy,
potmehúdsky čitateľ "potmehúdsky čitateľ" v úvodzovkách to znie napínavejšie,
viem si ho predstaviť, ten maličký biely odraz na lesklej buľve v tmavej izbietke, oú, hovorí si "o čo mu kurva ide?" ejhľa, o nič, vážne..
Nemá zmysel sa tmoliť s niečím čo si samo hryzie chvost.
Chvíľu iba tak hľadím uprene hľadím, potiahnem si cigarety rozmočenej na gumovom obruse stola pocákaného týždne starým bordelom.
Iritovalo by vás moje správanie, špúlenie pier, uprený pohľad,
džin vraví: to neskutočné čaro doby, svetielkujúce sklene vytráže, pandrláčikovia, úchylačikovia..
Džin toho zvykne narozprávať, preto sa k toku jeho slov už zrejme v tomto príspevku nevrátime.
Zbožňujem pozorovať ľudí, na teba nedovidím, preto prinášam tu niečo vo forme ničoho, okrem vkladania vlastných úsudkov, polobláznivých básni, pokrútenej prózy, vešania holej hlavy plnej prózy ako vravieval Kerouac,
keď sa obzrieš, až tamto po Rorymana, až potiaľ siaha, revír mojich prstov, môj pozemok je popoľník, mám totižto tajný plán, predávať špaky.

 Blog
Komentuj
 fotka
biancadetolle  22. 12. 2013 22:41
objednávam si špaky za plnú hrsť s roztvorenými prstami
Napíš svoj komentár