Bežím po schodoch
do tvojho chrámu
viem, schytám od teba
tú poslednú ranu.

Ostré kusy mramoru pokryté brečnatom dôb
režú ma do bosích nôh,
driasajú moje bosé chodidlá
oheň, čo po stranách plápolá
spáli ďalšiu z mojich podôb.

Tvoja socha na mňa hľadí z vrchu
tých najpohrdavejším pohľadov
tak, usmej sa, maj ma rád aspoň trochu
cítim sa ako posledný z odpadov.

Spomínam, na ten hlboký,
pohľad do tvojich očí
tužbu sa ťa dotýkať
prechádzať svojimi citlivými prstami
po tvojej nahej koži

Ako len chcem bozkávať
tvoje krásne horúce ústa
pritisnú ťa ke sebe, neprestať,
kým z nás nevyprchá všetka túžba

Cítiť hladkosť tvojho tela
snaď ti to nevadí
studené kvapky potu
dlaňou utrieť z tvojho čela
nech nič nechladí,
našu vášnivú nahotu

Nastala noc, hviezdny chlad
ma zo sna prebudil.
Som sám, osamelý chlap,
ktorého vlastný sen hlboko zarmútil

Ležím nahý na schodoch
do tvojho chrámu,
ležiaci vo výplodoch
obrazu bez rámu

Predomnou posledné
úbohé dva schody,
mramorové telo perfektné,
krásne a hladké ako ty.

Načiahnem ruku doprázdna
vyčerpaním mŕtvy zaspávam
budem spať do toho rána
keď ta raz prvý krát
vášnivo vybozkávam

 Báseň
Komentuj
 fotka
kaira07  13. 9. 2008 14:02
pekné
 fotka
staniella  13. 9. 2008 16:57
Ahojky, noo..musim uznat, mas talent..hlavne ta myslienka sa mi pacila len tak dalej.
Napíš svoj komentár