Bežím po schodoch do tvojho chrámu viem, schytám od teba tú poslednú ranu. Ostré kusy mramoru pokryté brečnatom dôb režú ma do bosích nôh, driasajú moje bosé chodidlá oheň, čo po stranách plápolá spáli ďalšiu z mojich podôb. Tvoja socha na mňa hľadí z vrchu tých najpohrdavejším pohľadov tak, usmej sa, maj ma rád aspoň trochu cítim sa ako posledný z odpadov. Spomínam, na ten hlboký, pohľad do tvojich očí tužbu sa ťa dotýkať prechádzať svojimi citlivými prstami po tvojej nahej koži Ako len chcem bozkávať tvoje krásne horúce ústa pritisnú ťa ke sebe, neprestať, kým z nás nevyprchá všetka túžba Cítiť hladkosť tvojho tela snaď ti to nevadí studené kvapky potu dlaňou utrieť z tvojho čela nech nič nechladí, našu vášnivú nahotu Nastala noc, hviezdny chlad ma zo sna prebudil. Som sám, osamelý chlap, ktorého vlastný sen hlboko zarmútil Ležím nahý na schodoch do tvojho chrámu, ležiaci vo výplodoch obrazu bez rámu Predomnou posledné úbohé dva schody, mramorové telo perfektné, krásne a hladké ako ty. Načiahnem ruku doprázdna vyčerpaním mŕtvy zaspávam budem spať do toho rána keď ta raz prvý krát vášnivo vybozkávam Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj