Načo nadpis???uvidíme čo z toho bude...1/?

Ahoj!Volám sa Isabella Dickens. Mám 17 rokov a presťahovala som sa do Port Townsend ku svojmu biologickému otcovi Billymu, pretože moja mama si vzala nového muža a mne je úplne nesympatický .Volá sa Michael, je profesionálnym trénerom baseballu. To znamená, že by som sa musela veľa sťahovať a znova a znova si zvykať na nové prostredie.
Približne od pol roka môjho života, sme bývali v Edmontone. Moje detstvo tam bolo krásne, a mala som tam kamarátov. Najviac času som trávila s mojou najlepšou kamarátkou Angelou. Bývala od nás o pár blokov ďalej. Každý deň sme boli spolu, klebetili sme a keď sme mali približne 13 rokov, začali sme sa rozprávať o chalanoch. Ako všetky baby, ich správanie nám pripadalo trápne. Ale napriek všetkému sa mi jeden z triedy páčil. Volal sa John. Mal zlatohnedé vlasy, nádherné, šibalské, hnedé oči. Jeho postava bola, ako vystrihnutá z módneho časopisu, no to bolo iba chvíľkové. Vždy keď som ho zbadala, pocítila som červeň v tvári. Často sa stávalo, že keď som bola v jeho blízkosti podarilo sa mi urobiť pár trapasov. Bolo to tým, že keď bol pri mne, moje srdce búchalo ako o život a kričalo, že už konečne mam prejaviť moje city k nemu. Tak sa aj stalo.
Približne po 3 mesiacoch odkedy som sa s ním zoznámila, začali sme spolu chodiť von a často sa stretávať. Bola to moja prvá a zároveň najkrajšia láska.
Časom som zistila, aký v skutočnosti je... Celú tú dobu ma iba ťahal za nos a ja hlúpa som mu všetko verila. Myslela som si, že ho poznám a všetko čo mi hovorí je pravda, ale ako sa ukázalo, vôbec som ho nepoznala. Viete ako som nato prišla?
Jeden deň som ho videla na chodbe s partiou chalanov, jeho kamarátov. Neviem prečo, ale niečo mi hovorilo, aby som sa schovala a počúvala čo im hovorí. No tých pár minút čo som tam stála a počúvala boli tie najhoršie, čo som kedy zažila. Hovoril o mne... Vraj som iba hlúpa hus a naivné dievča, ale vďaka tomu, že mám dobre zabezpečený život, bude sa so mnou stretávať.
Keď som to počula nevydržala som to, vybehla som spoza rohu a pred všetkými som mu riadnu vlepila a odišla so slzami v očiach od neho čo najďalej. Stále do okola som si hovorila aká som hlúpa a hovorila som si, že za toto všetko si môžem sama. Bola som zaslepená. Angela mi viackrát povedala že si s ním nemám nič začať, pretože je to iba obyčajný sukničkár už len na pohľad. Vždy sa staral o svoj zovňajšok a snažil sa zbaliť každú babu, čo sa naňho iba len očkom pozrela. Doteraz nechápem ako som mohla byť taká naivná.
John ma sklamal a vtedy som si povedala, že už v živote nechcem mať žiadneho chalana.
To som ešte nevedela, že sa presťahujeme tu do Port Townsendu.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu