Namyslená

Keď pozrieš sa a nevidíš nič
nič, čo potešiť by ťa mohlo,
sklopíš tvár a vravíš si,
prečo práve teba to postihnúť malo.
Zrak k nohám upieraš,
úsmev ako by ti zamrzol na perách...
Vždy veselá si bývala, no len čo zistila si
že si sama a nik rád ťa nemá,
začala si upadať a uzatvárať sa do seba.

Si príliš divná a príliš naivná
stvorená akoby sama pre seba
Aj tak teba rád nik nemá....!!!
Vždy tváriš sa akoby tie slová preleteli cez teba
No čím ďalej ti slzy častejšie padajú
a v nikom svoju ozvenu nemajú
Namyslená...!!!
A hľa, ďalšie kruté slová.

Ľudia svoju vlastnú mienku nemajú
Iba ku klebete ďalšiu pridajú
Si príliš zahľadená do seba..
Nikto zistiť sa to nepokúšal, iba prikývol,
a ďalej si šiel...ani len brvou nemihol...
Veď načo? Aj tak by nás odbila,
a zlým pohľadom odkopla.

Kto sa jej prihovoril?
Kto ju obránil?
Nik, ešte by sa mu vysmiali...
A ona? len túžobne čaká....
Čaká na toho kto ju rozosmeje,
a dopustiť na ňu nedá...
Veď stačí jeden pohľad
a roztopí sa ľad.
Daruj jej svoj úsmev a život bude krásny...

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu